Tieňované abstrakcie

Najmä návštevníci turčianskych jarmokov a trhov ju už poznajú. S priateľom za posledné dva roky, odkedy sa snažia takto krásu svojich prác rozširovať, už nevynechajú žiadne z nich.
Maľovaniu sa 27-ročná Silvia Marettová venuje odmalička. Intenzívnejšie však od trinástich rokov, keď si pod vianočným stromčekom našla olejové farby. Spočiatku s nimi zobrazovala všetko, čo sa jej páčilo – krajinky, portréty... Časom jej tvorba dozrela. Teraz dávam svojim obrazom skôr abstraktnú podobu a snaží sa klásť dôraz hlavne na farbu, s ktorou sa na plátne pohráva. Dostáva ju do rôznych odtieňov, čím z jej obrazov vyžaruje niečo zvláštne a príjemné. S priateľom sa venuje aj maľovaniu dekoratívnych predmetov, detských hračiek a rôznych milých a potešujúcich drobností z dreva. On ich z dreva vyhotoví, ona domaľuje. Na jej pracovnom stole pred Vianocami stáli - vôbec nie tuctoví - vysokí drevení anjelikovia s dlhými vlasmi a čelenkou a ozdoby na stromček. Deťom spolu vymysleli nástenné vešiaky, hodinky či „ceruzníky“ s motívmi zvieratiek. V tvorbe sa snaží byť dvojica originálna a chce osloviť všetky generácie. „Maľujem pre deti a dospelých, ktorí sa cítia stále ako deti. To mi prináša krásny pocit a vtedy ďakujem Bohu,“ povedala výtvarníčka, ktorej meno a práce na verejnosť prenikali a prenikajú postupne. „Veľmi sa v otázke maľovania do budúcnosti nepozerám. Všetko to napreduje pomalými krôčkami, a tým sa formuje aj moja tvorba. Nerada by som sa zastavila a nič nerobila. Baví ma mnoho vecí a mám radosť z úsmevu ľudí, ktorým sa moja práca páči.“