Najstarší turčianski pamätníci Rakúsko-Uhorska majú dohromady 205 rokov
unsku, v oblasti, kde sa hovorilo po maďarsky. V roku 1911 sa presťahovala do Šurian, kde ukončila základnú školu. Potom študovala na Obchodnej akadémii v Nových Zámkoch. V Turčianskych Tepliciach žije od roku 1932, kde jej manžel pracoval ako notár. Počas života nebola takmer nikdy chorá, v nemocnici bola iba so zápalom slepého čreva. Jej receptom na dlhovekosť je striedma dedinská strava, najmä strukoviny, zemiaky, kapusta, okrem toho aj mäso, ale všetko s mierou a pokojný životný štýl. Viera Menšíková, dcéra Zuzany Kôrkovej, nám pred piatimi rokmi povedala, že manželstvo jej rodičov trvalo 65 rokov a bolo príkladné, nikdy sa nepohádali.
Primátor Turčianskych Teplíc Jozef Turčány chodieva Zuzane Kôrkovej pravidelne zablahoželať v deň jej narodenín. Tento rok to ale nebolo možné, pretože Viera Menšíková, ktorá sa o mamu stará, bola chorá. Od pravnuka najstaršej Turčianky sme sa dozvedeli, že Zuzana Kôrková je stále čulá, zaujíma sa o dianie na Slovensku i o komunálnu politiku. Každý deň si prečíta dennú tlač a občas aj časopisy. Zuzana Kôrková donedávna ešte aj volila. Na voľbách predsedu a poslancov Žilinského samosprávneho kraja sa však už nezúčastnila. Pripomíname, že trojciferná jubilantka si pamätá ešte na cisára Františka Jozefa I. a všetkých československých a slovenských prezidentov a automobil videla prvý raz približne v roku 1913, lietadlo, keď mala 25 rokov.
Jána Duchaja sme navštívili doma minulý týždeň. Vyzeral dobre, ale posťažoval sa, že nohy ho už nevládzu udržať a často padá. Doma sa pohybuje už len za pomoci invalidného vozíka a von sa dostal sám naposledy koncom leta minulého roka. Jeho manželka Mária Duchajová bude mať 87 rokov a o svojho manžela sa dobre stará. Upiekla mu veľa vianočných zákuskov, ktoré obľubuje, ako aj iné sladkosti. Duchajovci sú pravdepodobne najstarším manželským párom v Turci. Ich manželstvo sa začalo v roku 1944 počas Slovenského národného povstania. Sobáš i svadbu museli 29. septembra odložiť kvôli nebezpečným bojom. Plánovali si aj ďalšie termíny, ale vyšlo im to až koncom novembra. Napriek tomu, že Ján Duchaj sa ženil takmer 40-ročný, nič v živote mu neušlo, lebo má štyri deti, 10 vnúčat a 10 pravnúčat (jeho najstaršia pravnučka Stanka má už 16 rokov). Do svadby bol veľmi aktívny v evanjelickej cirkvi, mal v nej niekoľko funkcií a aktívny bol aj v roľníckej organizácii. Ako čerstvo ženatý sa stal partizánom. Keď prechádzal z hôr domov, iba o vlások unikol Nemcom. Prešli iba niekoľko metrov od neho, ale keď si počkal na vhodnú chvíľu, podarilo sa mu prešmyknúť do svojho domu. Ján Duchaj je stále členom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a zaujímavosťou je, že po vojne bol prvým členom miestneho roľníckeho družstva, kde bol dlhý čas aj agronómom. Zaujímavosťou je, že cirkevný časopis Evanjelický posol si odkladal už jeho otec od roku 1905 a Ján Duchaj v tom pokračoval, takže má všetky čísla za 100 rokov.
Mária Duchajová nám povedala, že jej manžel sa stále pýta, čo je nové v Blatnici, v Martine a prečíta si noviny, aj keď už iba jedným okom. Na jeho stých narodeninách sa zišli príbuzní, členovia zboru pre občianske záležitosti, prišiel aj blatnický evanjelický farár Milan Kubík, starostka Želmíra Šimonidesová a oslávenec im zarecitoval naspamäť báseň. Pamäť Jánovi Duchajovi ešte slúži, ale už nie na požiadanie, jednoducho musia byť na to vhodné podmienky, aby si spomenul. Presvedčili sme sa ale o tom, že si ešte doteraz pamätá odobierku, ktorú predniesol pred štyridsiatimi rokmi. Najstarší Blatničan chodil do základnej školy ešte za čias Rakúsko–Uhorska, ale po maďarsky sa učil nerád. Mária Duchajová nám naňho prezradila, že maďarské učebnice dokonca vyhadzoval do potoka. A čo jeho recept na zdravie? Nikdy nepil veľa alkoholu a v posledných rokoch je jeho liekom každý večer a ráno pohárik Demänovky.
A ešte jedna zaujímavosť. Ján Duchaj so svojou manželkou si veľmi dobre pamätá na sestry Textorisové. Boli to vraj nielen vzdelané, ale aj prísne ženy. Doma majú evanjelický spevník Piesne sionské s darovaním od Oľgy Textorisovej. Je to vzácna pamiatka na učiteľku, ktorá bola sestrou známej botaničky Izabely Textorisovej.