Streda, 7. december, 2022 | Meniny má Ambróz

Kde sa cudzinci iba čudujú

Madagaskar na Slovensku poznáme najmä vďaka Móricovi Beňovskému, ktorý sa vraj stal miestnym kráľom. Móric Beňovský si však pravdepodobne veľa povymýšľal, pretože domorodci o ňom takmer nič nevedia. Z encyklopédií sa dozvieme, že na spomínanom ostrove ex

Madagaskar na Slovensku poznáme najmä vďaka Móricovi Beňovskému, ktorý sa vraj stal miestnym kráľom. Móric Beňovský si však pravdepodobne veľa povymýšľal, pretože domorodci o ňom takmer nič nevedia. Z encyklopédií sa dozvieme, že na spomínanom ostrove existuje jediný štát – Malgašská republika, ktorá má v súčasnosti približne 16 miliónov obyvateľov. V novembri roku 2005 sa na tento exotický ostrov podarilo dostať Róbertovi a Slávke Borošovcom z Rakova. Róbert Boroš študoval v rokoch 1984 až 1989 v Nemecku s Yvesom Ralainarivom. „Už vtedy ma pozval na návštevu Madagaskaru, ale na tento ostrov som sa dostal až po dvadsiatich rokoch. Cestovali sme letecky z Budapešti do Milána a odtiaľ priamo do madagaskarského hlavného mesta Antananarivo. Veľký Boeing 767 - 300 ostro kontrastoval s lietadlom vnútroštátnej linky Twin Otter pre 15 ľudí. Rozmýšľal som, či som starší ja, alebo to lietadlo. Na vybavenie víz na letisku sme mali pred odletom do Toamasiny (známe aj ako Tamatave) necelú hodinu. Našťastie tento „prípoj„ kvôli nám čakal na odlet. Na letisku pri prestupe
z medzinárodného na vnútroštátny terminál čakalo plno „ochotných nosičov„, ktorí doslova trhali cudzincom batožinu z ruky, len aby si mohli zarobiť nejaký ten cent. Postupne sme zistili, že pre niektorých Malgašov je to jediný zdroj obživy. Yves býva v Tamatave, v mestskej štvrti, kde žijú bohatší ľudia. Je synovcom bývalého prezidenta Madagaskaru a jeho bratranec Roland Ratsiraka je primátorom mesta. Tento prístav má približne 200 až 300 tisíc obyvateľov. Najprv nás čakal kultúrny a spoločenský šok. Už na ceste z letiska do mesta sme si všimli chatrče, nekvalitné cesty, chaos na nich a okolo nich veľa ľudí. Tí buď v okolitých veľmi primitívnych stánkoch niečo predávali, alebo sa niekam prepravovali, alebo len tak postávali a posedávali, lebo nemali čo robiť,„ rozhovoril sa Róbert Boroš.
Cesty na Madagaskare sú naozaj nekvalitné, väčšinou prašné a s nespevneným povrchom. Asfaltky sú plné dier. Napríklad cesta na Martinských holiach by sa v porovnaní s madagaskarskými cestami, dala považovať za kvalitnú. Lepšia cesta vedie z Antananariva do Tamatave, ktoré sú najväčšími mestami v krajine. Má približne 350 km. Na Madagaskare jazdia takmer len staré automobily, väčšinou francúzske alebo „nákladné mercedesy„ z päťdesiatych možno šesťdesiatych rokov minulého storočia. Domorodci si radšej kúpia starú „rachotinu„ ako nové auto, ktoré je pre nich veľmi drahé. „Madagaskarským pravidlám cestnej premávky som neporozumel. Pravdepodobne sa dodržiavajú iba také, ktoré sú nepísané. Podľa toho, čo som videl, najdôležitejším pravidlom je, že vodič automobilu musí trúbiť, aby mu ľudia ustúpili z cesty. Dopravných značiek je na ostrove málo, väčšinou sú iba okolo hlavných ciest,„ povedal nám o madagaskarskej doprave Róbert Boroš.
Stretnutie s krajankou
„Predpokladal som, že budem možno prvým Slovákom, ktorý navštívil Tamatave. Myslel som si, že sa zapíšem u primátora do pamätnej knihy Tamatave ako prvý Slovák, ktorý navštívil mesto, ale s údivom som zistil, že to tak nie je. V miestnom obchodnom dome Score som stretol šéfku, najskôr som si myslel, že je to Češka, ale neskôr som prišiel na to, že je zo Slovenska a študovala v Moskve. Dokonca sme sa už predtým stretli v prípravke na zahraničné štúdium. Pochádza zo Žiliny, ale vydala sa za Madagaskarčana a už trinásť rokov býva na ostrove. Najskôr žila v Antananarive, ale v súčasnosti býva v Tamatave. Pozvala nás domov na večeru so slovenskými špecialitami (plnená paprika, zemiakové placky). Jej domáca sa slovenské špeciality za dvanásť rokov už naučila variť. Svet je naozaj malý,„ pokračoval Róbert Boroš.
Ako sú Malgaši pripravení na turistov? Veľmi slabo. Iba ostrovy poskytujú bungalovy s vyšším komfortom. Borošovci navštívili nádherný ostrov St. Marie. (Malgaši ho nazývajú Nosy Boraha.) Je to turistický raj. Z rešturácie pri bungalove im viedlo do mora 80 m dlhé mólo a oceán hral pri pobreží všetkými farbami. Žraloky sa cez koralové útesy k pobrežiu nedostanú. Mnohí európski turisti sem prišli na dovolenku a nič iné na Madagaskare nevideli, iba jednu z pláží na 50 km dlhom ostrove. Dajú sa tu požičať aj terénne motorky, na ktorých Borošovci prešli celý ostrov. Každoročne v júli až septembri priplávajú k ostrovu veľryby (vráskavce), aby sa v zálive medzi ostrovom a pevninou párili. Borošovcov najviac očarila madagaskarská príroda. Kvety, ktoré u nás pestujeme ako exotické izbové rastliny, rastú na ostrove ako burina.
„Pôdu na pestovanie plodín si zabezpečia tak, že vypália plochu jedného hektára, pričom vznikajú veľké požiare, zničia rastliny a živočíchy. Navštívili sme aj rezerváciu lemurov v džungli 60 km južne od Tamatave. Sú to poloopice, ktoré nežijú nikde inde na svete. Boli zvyknuté na turistov. Stačilo na ne zavolať a prišli. Boli úplne krotké, zvyknuté na ľudí, v reštaurácii pokojne vybehli na stôl. Ďalším endemickým druhom živočícha je čierny madagaskarský papagáj. Z hmyzu je najzaujímavejšia tyčinkovitá pakobylka. Až keď nám ju sprievodca ukázal v kríku prstom, uvideli sme ju, lebo dokonale splýva so stonkami. V záhrade Yvesa sme videli sme aj voľne žijúce chameleóny,„ spomínal si Róbert Boroš. „Bol som zhrozený, že domorodci si prírodu vôbec nechránia. Baobaby, ktoré sú typické pre suchšie západné pobrežie Madagaskaru, pokojne zotnú, lebo pod kmeňom potom lepšie vyrastú nejaké huby.
Malgašom doslova rastie všetko pred nosom, ale aj pozbieranie úrody im robí veľké problémy. Každá rastlina sa ale na niečo využíva. Základom jedálneho lístka domorodcov je ryža. K nej varia nejakú prílohu, obyčajne nejaké zelené rastliny. Mäso je vzácnosťou. Domáce zvieraté sú na Madagaskare vychudnuté. Domorodci radšej všetko zjedia a pre psov a mačky nič nezostane. Podvýživené deti ale na ostrove nevidno. Vždy sa dá čosi nájsť na zjedenie.
Tropické plodiny, ktoré my poznáme iba z obchodov, napríklad mango, litchi, papaja, maracuja, rástli na Madagaskare všade vôkol vás. Videli sme banány rôznych veľkostí. Napríklad minibanány, banány, aké kupujeme aj na Slovensku, a veľké banány, ktoré sa využívajú len na varenie. Na východnom pobreží je veľa zelene. Pôda je tam síce piesčitá, ale vegetácia bohatá. Takmer všetky druhy rastlín sa dajú využiť ako jedlo, liek, stavebný alebo konštrukčný materiál. Všetko tam rástlo akosi rýchlejšie. Cez deň bolo teplo a vlhko, v noci teplo, ale často pršalo.
V okolí hlavného mesta Antananarivo, ktoré leží približne v strede ostrova na náhornej plošine je úrodná červená pôda. Je tu síce o niečo chladnejšie, ale dobré podmienky na pestovanie zeleniny a ryže.
Vanilka má cenu zlata
Madagaskar je však ostrovom korenia. Na export sa tu pestujú klinčeky, škorica a vanilka, ktorej vyvezie tento ostrovný štát najviac na svete. Vidno tu menšie plantáže, ale aj plochy, kde sa tieto plodiny pestujú vo veľkom množstve. Spomínané koreniny vyzerajú čerstvé úplne inak, ako ich poznáme my. Napríklad čerstvý klinček je červeným plodom, ktorý má po vysušení čiernu farbu. Koreniny sušia pestovatelia na plachtách položených na tráve. Pozemky sú na Madagaskare v súkromných rukách iba čiastočne. Viac ako polovica pôdy a lesov patrí štátu. Samozrejme, nie je možné si odtrhnúť ovocie len tak a hocikde. Každý strom, alebo exportná rastlina, má svojho majiteľa, lebo je to tovar, ktorý môžu predať. Vanilka má cenu zlata a pestovatelia si jej úrodu pred ukradnutím veľmi dobre strážia a chránia. Koncom novembra začala sezóna litchi. Plody, ktoré dozrievajú na stromoch, sú červené. Exportéri ich musia pred balením zasíriť, aby vydržali prepravu a potom ich farba na pultoch v našich obchodoch nie je celkom prirodzená,„ dodal Róbert Boroš.
Hygiena domorodcov je príšerná. More používajú ako záchod. Ani ich nenapadne, aby si vykopali nejakú jamu a postavili latrínu. Keď si Borošovci chceli pozrieť prírodu za jednou z dedín, domorodci ich upozornili: „Tam nechoďte, lebo tam je smrad a môžete do niečoho stúpiť!„
Na Madagaskare je ťažké chodiť bez sprievodcu. Borošovci sa o tom presvedčili, keď cestovali mikrobusom. Museli prejsť pešo cez most, ktorý bol poškodený, Keď ich na jednej strane mosta vysadili z mikrobusu, vodič si nechal za absolvovanú trasu svoj podiel a bolo na pasažieroch, ako sa dohodnú na druhej strane mosta. Druhý vodič, s ktorým sa musel najprv dohodnúť náš domorodý priateľ, odvážal cestujúcich za mostom. Ak by Borošovci cestovali bez sprievodcu, boli by stratení.
Nevšedné povolanie
– drvi kamea
Väčšina Madagaskarčanov žije v chatrčiach. V takmer v každej z nich bývajú spolu dve až tri generácie príbuzných. Ako si zarábajú peniaze?
„Vyrábajú napríklad drevené uhlie. Vytnú pritom veľmi veľa stromov, väčšinou eukalyptov, ktoré v trópoch rýchlo dorastajú. Keď sme prechádzali dedinkami severne od Tamatave, videli sme mnohých, od malých po najstarších obyvateľov kladivami drviť kameň, ktorý sa používa na stavebné účely. Triedili ho na okraji cesty na dve-tri veľkosti, aby ho potom mohli predať okoloidúcim vodičom malých nákladných automobilov. Pritom len 10 km odtiaľ bol veľký kameňolom s drvičom kameňa, ktorý vyprodukoval niekoľko ton kamenia za hodinu. Minimálna mzda na Madagaskare je len 20 eur na mesiac, ale ľudia neoficiálne pracujú aj za menej peňazí. Ručná práca nemá v tejto ostrovnej krajine takmer žiadnu cenu. Stretol som sa s agronómom - špecialistom, ktorý zarobil mesačne približne 200 eur. To považujú domorodci za vynikajúci plat,„ vysvetľuje Róbert Boroš.
Ak má niekto svetlejšiu farbu pleti ako domorodci, nazývajú ho vasarom, pýtajú si od neho za tovar trojnásobné množstvo peňazí a za fotografovanie kadu (odmenu alebo malý darček). Mimochodom, veľa ľudí na Madagaskare je negramotných. Nevedia ani spočítať koľko peňazí majú za svoju prácu dostať, jednoducho sa spoľahnú, že kto im platí, neoklame ich. Z cudzincov sa na Madagaskare usadili najmä Francúzi. Bývalí kolonizátori sú v súčasnosti väčšinou podnikateľmi.
„Ďalšou zaujímavosťou, ktorú som si na ostrove všimol, bolo spájanie desiatich bankoviek dohromady, ktoré zopnú pomocou spínacieho strojčeka kramličkou. Ľudia na ostrove si svoje obydlia chránia. Využívajú strážcov, na plote zalievajú do betónu ostré črepiny skla. V domácnosti môjho priateľa, ale aj v ostatných bohatších rodinách, je štandardom zamestnávať domáceho strážcu (na noc) a domácu pani cez deň. K štandardným profesiám v meste patrili ťahači rikší a prepravcovia tovaru (prepravný vozík tlačili ručne). Tovar však prevážali aj na rikšiach, ktoré slúžia najmä na prepravu ľudí. Videl som prevážať na nich uložené napríklad „roxory„, motorku či dokonca karosériu auta.„
Róbert Boroš so svojím priateľom Yvesom a jeho bratrancom sú aj obchodnými partnermi. Cesta na Madagaskar mala preto pre neho aj obchodný význam. Navštívil väčšiu stavebnú firmu, ktorá stavia a upravuje cesty vo svojom regióne, samozrejme v rámci svojich finančných a technických možností. Pre ňu by mal Róbert Boroš dodávať nejakú stavebnú techniku. Okrem toho bol u exportéra litchi, ale i
v nábytkárskej firme, ktorá vyrába tovar len zo vzácnych druhov dreva, ako je palisander a eben.
„Cesta na Madagaskar bola naozaj neobyčajným zážitkom a vrelo ju odporúčam ako cieľ exotickej dovolenky. Verím, že budem mať možnosť sa do tejto nádhernej krajiny ešte niekedy vrátiť,„ dodal na záver Róbert Boroš.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  2. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  3. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  4. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  5. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  6. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  7. Darujte predplatné a získate poukaz v hodnote 10 € do Panta Rhei
  8. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
  1. Helenky prichádzajú na svetlo sveta s ďalšími novými bytmi
  2. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  3. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  4. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  5. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  6. Šariš ľuďom pomáha regiónu už takmer 20 rokov
  7. Aktivácia zasielania elektronickej faktúry
  8. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 678
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 594
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 715
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 951
  5. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 254
  6. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 089
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 084
  8. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého 2 580

Blogy SME

  1. Roland Ondrus: Nemecko, nič sme sa nenaučili
  2. Jozef Kozár: Výber z výskumu Marsu: November 2022
  3. Dušan Koniar: V roku 2011 odtancoval v súťaži Let’s Dance homosexuálny pár. Čo to v spoločnosti spustilo?
  4. Rastislav Puchala: Neberte nám Vianoce!!!
  5. Anna Miľanová: Pán Tau na bielom poníkovi... 2022
  6. Viera Spišáková: Trapas anglický III.
  7. Stano Kočiš: A riekol majster
  8. Daniel Jankech: Vyhrá mafia. Matovič proti nej nebojoval.
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 57 270
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 10 705
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 4 939
  4. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 3 775
  5. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 222
  6. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 884
  7. Jana Melišová: V závoji hmly 2 481
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 146
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

V Diviakoch môžu jeseň rozdeliť na dve časti.

Najvyššie z turčianskych celkov skončili v piatej lige Diviaky. Hráči Dynama mali rozprávkový vstup do súťaže, ale potom prišla séria šiestich prehier.


13 h
Novým riaditeľom Správy Národného parku Veká Fatra sa stal Eduard Apfel.

Rozhovor s riaditeľom Eduardom Apfelom.


18 h
Jakub Kračmer je najlepším strelcom tímu.

Tím zo Žabokriek na jeseň potvrdil herný progres, ale zatiaľ sa to neodzrkadlilo na jeho výsledkoch. Veľkým problémom turčianskeho mužstva je nízka efektivita.


20 h
Výzdoby bude v Martine menej ako po minulé roky.

Ohňostroj na Nový rok nebude.


5. dec

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Roland Ondrus: Nemecko, nič sme sa nenaučili
  2. Jozef Kozár: Výber z výskumu Marsu: November 2022
  3. Dušan Koniar: V roku 2011 odtancoval v súťaži Let’s Dance homosexuálny pár. Čo to v spoločnosti spustilo?
  4. Rastislav Puchala: Neberte nám Vianoce!!!
  5. Anna Miľanová: Pán Tau na bielom poníkovi... 2022
  6. Viera Spišáková: Trapas anglický III.
  7. Stano Kočiš: A riekol majster
  8. Daniel Jankech: Vyhrá mafia. Matovič proti nej nebojoval.
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 57 270
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 10 705
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 4 939
  4. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 3 775
  5. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 222
  6. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 884
  7. Jana Melišová: V závoji hmly 2 481
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 146
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom

Už ste čítali?