Predminulý týždeň v piatok odsúdil sudca Okresného súdu v Martine osemčlennú organizovanú skupinu, ktorá v rokoch 2000 až 2002 obchodovala so ženami. Všetci členovia tejto skupiny sú príbuznými (matka, synovia, bratranci...) a Gizela B. (1963) je občiankou Českej republiky. Helena L. (nar. v roku 1953) má trvalé bydlisko v Martine, jej dcéra Gizela K. (1971) prechodne žila v Českej republike a je občiankou SR a synovia Marián L. (1968) a Radoslav L. (1970) sú Martinčania. Ďalšími členmi organizovanej skupiny boli ich bratranci Ladislav M. (1981), Róbert M. (1973) a Jozef K. (1978).
Sudca ich všetkých uznal za vinných z trestných činov podľa obžaloby.
Najvážnejšími z nich bolo nielen obchodovanie so ženami, ale aj obchodovanie s ľuďmi.
Odhalenie sa začalo útekom
Z rozsudku vyplýva, že táto skupina príbuzných sa postarala o prevoz poškodených žien z Turca do Českej republiky (do Bíliny a okolia), kde väčšinu z nich donútili k prostitúcii. V rozsudku sa píše, že Helena L., Gizela K. a Gizela B. najskôr využili zlú finančnú situáciu R. B. z Vrútok, odcestovali s ňou do Čiech, kde ju naviedli na prostitúciu, a takto zarobené peniaze si nechávali. Potom Gizela K. a Gizela B. naviedli na prostitúciu v ČR A. B., odviezli ju autom do Čiech, kde robila 2 mesiace prostitútku v Liběšiciach. Polovicu zárobku odvzdávala obžalovaným a časť peňazí pritom zasielali na Slovensko.
Marián L. v prítomnosti Radoslava L. podľa rozsudku násilím vtlačil poškodenú L. L. do automobilu odviezol ju do bytu Heleny L., kde povedal, že poškodenú budú využívať na prostitúciu a majú s ňou plány. Spoločne s Jánom Ď. išli autom do Diviak, kde Ján Ď. dal Helene L. za L. L. peniaze a poškodená musela preto na Slovensku robiť prostitútku. Marián L. prehovoril na prostitúciu aj I. Ž., ktorá to povedala K. F. Tá súhlasila s tým, že sa bude živiť prostitúciou a odcestovali ku Gizele K. do Bíliny. Od nej sa I. Ž. dozvedela, že musí zarábať peniaze a všetok zisk odovzdávala Mariánovi L. a jeho sestre. Marián L. vzal I. Ž. doklad o totožnosti. Poškodenej sa predsa len podarilo z peňazí, ktoré zarobila prostitúciou, vziať niečo pre seba. Vďaka tomu sa jej podarilo ujsť. Obžalovaní sa jej vyhrážali, že jej vezmú syna, o ktorého sa starala Helena L. a poberala naňho aj rodinné prídavky. Okrem toho sa Marián L. vyhrážal I. Ž, že ju rozkope a jeho brat Radoslav udrel poškodenú, s ktorou istý čas žil, päsťou do tváre. Bila ju aj Helena L. Potom sa spomínaná trojica obžalovaných rozprávala, že I. Ž. predajú Monike alebo Lenke za 20 tisíc korún. Ďalším ženám a dievčatám, ktoré umožnili organizovanej skupine žiť z prostitúcie, všetko vysvetlila na trase Katarína K., ktorá sa živila prostitúciou dobrovoľne, vystupovala na súde ako svedkyňa. Jediná vypovedala v prospech obžalovaných. Keď sa jej sudca pýtal, čím sa živí v súčasnosti, povedala, že nie prostitúciou. Vraj ju živí
v Čechách chlap.
Poškodenou, ktorej svedectvo považoval sudca za usvedčujúci dôkaz o vine obžalovaných Ladislava M. a Jozefa K., bola M. J. Títo muži jej povedali, aby sa išla s nimi previezť. Keď súhlasila, opýtali sa jej, či si nechce zarobiť v Prahe. Prišli s ňou do bytu Heleny L., kde jej ukradli 300 korún a nahovorili ju na prácu v Čechách. Poškodená neuvažovala, že dvojica obžalovaných myslí tieto návrhy vážne. Na druhý deň, aj keď nesúhlasila, obliekli ju do lepších šiat a prehovárali ju na prostitúciu. Mala stopovať automobily a za prostitúciu zinkasovať od „klientov„ peniaze. Potom M. J. odovzdali neznámemu mužovi, ktorý ju doviezol do nejakého domu pri Žiline, kde ju držali tri dni, ale potom sa jej podarilo ujsť.
Vraj málo zarábala
Poškodenú Gabrielu K. chcel Ladislav M. predať spoločne s Gizelou K. a Helenou L. do nejakého baru. Začiatkom mája 2002 vycestovali do Čiech, pričom vozidlo viedol svedok Róbert K. v sprievode Ladislava M. a Heleny L. Keď Gabrielu K. doviezli do Čiech, povedali jej, že do žiadneho baru pracovať nepôjde, ale že bude musieť zarábať na trase (mysleli tým „vychýrenú“ cestu v Čechách, okolo ktorej postávajú desiatky prostitútok. Keď tak urobila, celú tržbu odovzdávala Gizele K. a Helene L. Podľa Gizely K., ale Gabriela zarábala málo. Obžalovaná kričala na poškodenú, že peniaze, ktoré do nej vrazila, sa jej musia vrátiť späť. Gizela K. predala Gabrielu K. za 400 eur istej Monike. Gabriela K. sa jej priznala, že nechce robiť prostitútku. Niektorí obžalovaní išli aj za matkou Gabriely K., aby im dala dcérinu platobnú kartu. Mama Gabriely im povedala, že dcéra sa jej už mesiac neozvala. Jeden
z obžalovaných sa potom matke poškodenej vyhrážal, že jej dcéru dovezie v čiernom igelitovom vreci.
Ďalšou ženou nahovorenou na prostitúciu bola D. G., o ktorej Marián L. vedel, že nemá peniaze a že prechádza ťažkým obdobím svojho života. Ponúkol jej dobrý zárobok, ale len na jeden mesiac, pretože bola už v druhom mesiaci tehotenstva. Do Bíliny ju spoločne s dvoma obžalovanými odviezol svedok Róbert. K. V Čechách poškodenú traja zo skupiny obžalovaných nahovorili, aby odovzdávala peniaze Helene L. a jej dcére. D. G. išla zarábať prostitúciou aj keď sa necítila dobre. G. K. ju dokonca odviezla do Nemecka a Francúzska. D. G. napokon zadržala česká polícia. V júni roku 2002 sa Marián L. stretol s poškodenou L. L. a ponúkol jej, či si nechce zarábať v Čechách prostitúciou. S Mariánom L. odišla k jeho mame, kde boli ďalšie dve dievčatá. L. L. si napokon kúpila Gizela K. za 300 eur s tým, že jej bude odovzdávať polovicu zárobku. Viacerí obžalovaní naviedli na prostitúciu M. Ch., keď využili jej zlú finančnú situáciu. Sľúbili jej prácu čašníčky v Čechách. Marián L. a Radoslav L. jej povedali, že sa nemusí báť, lebo sa o ňu
v Čechách postará ich sestra. Poškodená mala z obžalovaných strach, napriek tomu, keď bývala u G. B., povedala, že nebude robiť prostitútku. Chceli ju predať do erotického salónu v Kladne, a to bez dokladov totožnosti. Podľa súdneho znalca kvôli prostitúcii utrpela psychickú traumu. Ďalšou poškodenou, ktorej výpoveď bral sudca ako usvedčujúci dôkaz, bola S. Š. Jeden z poškodených ju pozval do bytu, kde ju prehovárali, aby si išla zarobiť do Českej republiky. Do Čiech cestovala s ukradnutým občianskym preukazom, ktorý patril inej žene.
Na súde sa odvolal jediný
Sudca uložil členom organizovanej skupiny, ktorá zarábala na prostitúcii, tresty odňatia slobody od troch rokov a dvoch mesiacov do ôsmich rokov. Jediným z obžalovaných, ktorý sa voči rozhodnutiu súdu hneď odvolal, bol Róbert M. Sudca mu uložil 5-ročný trest. Róbert M. jednej z poškodených sľuboval, že za ňou bude cestovať do Čiech, keď tam odíde pracovať, pričom podľa sudcu vedel, že táto žena tam bude zarábať peniaze prostitúciou. Sudca zároveň vysvetlil, že išlo o organizovanú skupinu, pretože obžalovaní konali podľa výpovede jednej z obžalovaných zhodne, mali podelené úlohy, čo svedčí o tom, že sa spolčili.
Všetci obžalovaní na súde až do poslednej chvíle tvrdili, že sú nevinní. Aj keď hovorili, že im je ľúto, čo sa stalo, nepriznali sa k žiadnemu z trestných činov. Za zmanipulované označili nielen vyšetrovanie, výpovede svedka Róberta K., ktorý bol podľa nich najväčším vinníkom, ale aj svedectvá poškodených. Vyšetrovateľ je vraj, podľa jedného z nich, zaujatý voči Rómom. Róbert K. sa podľa obžalovaných riadil vyšetrovacími spismi, ktoré mal veľmi dobre naštudované. Obžalované, ktoré žijú v Čechách a prostitútky u nich bývali, tvrdili, že nikoho do takejto práce nenútili, ale ženám a dievčatám poskytovali ubytovanie a brali od nich iba peniaze za ubytovanie a stravu. Všetci obžalovaní popierali, že tvorili organizovanú skupinu. Vraj sú len príbuzní, ktorí cestovali zo Slovenska do Čiech a naopak, aby sa navštívili. Vyšetrovateľ a sudca sa zaoberali aj bankovými prevodmi peňazí, ale za rozhodujúce usvedčenia považovali výpovede poškodených. Obžalovaní podali už dávnejšie trestné oznámenie (za údajnú krivú výpoveď na súde) na svedka Róberta K. Ten podľa jedného z obhajcov obžalovaných inteligenčne vysoko prevyšoval členov organizovanej skupiny, preto sa choval pragmaticky a snažil samého seba zbaviť viny. Treba pripomenúť, že obžalovaní sa odmietli navzájom konfrontovať. Zaujímavé je, že každý z obhajcov sa snažil vyvrátiť iba obvinenia svojho klienta (klientov), pričom bolo jasné, že viaceré zo skutkov, za ktoré sa ocitli pred súdom, musel niekto z nich spáchať. Sporné bolo akurát to, kto to urobil. Keďže sme sa zúčastnili na viac ako polovici hlavných pojednávaní, môžeme si dovoliť tvrdiť, že aj inteligencia obžalovaných vysoko prevyšovala mentálnu úroveň poškodených. Na súdnych pojednávaniach sa zúčastňovali aj blízki príbuzní obžalovaných. Niektorí po rozsudku plakali, čo bola reakcia na slová viacerých obžalovaných, že budú trpieť ich rodiny. Po 31 mesiacoch vo väzbe sa siedmi z obžalovaných opäť ocitli vo väzení. Všetci sa voči rozsudku, ktorý zatiaľ nie je právoplatný, mohli odvolať do ôsmich dní, čo je zákonom stanovená lehota. Zaujímavé je, že na súdnych pojednávaniach sa spomínala istá Monika, ktorá zarábala na ženách. Je občiankou Českej republiky a podľa sudcu je pravdepodobné, že je na slobode. V zarábaní na prostitútkach môže pokračovať a zabrániť jej v tom môže iba česká polícia, ktorá pravdepodobne častejšie kontroluje podozrivé osoby.