Viliam je, ako postupne zisťujeme, naozaj zaujímavá „osôbka„. Pochádza z Vranova nad Topľou. Počas prvých štyroch rokov povinnej školskej dochádzky navštevoval v Slovenskom Novom Meste slovenskú školu. Po obsadení južného Slovenska Hortyho armádou sa Viliam ocitol v škole s maďarským vyučovacím jazykom. A aby toho nebolo málo, dva roky vojenskej akadémie absolvoval v češtine. „Priznám sa, že poriadne ne-ovládam ani jeden z týchto jazykov,„ hovorí s úsmevom V. Dubovický. Na kariére vojaka pracoval po celom Československu, štyri roky strávil v dôstojníckej uniforme aj na vojenskej správe v Dolnom Kubíne. Stále však nebol spokojný a cítil, že mu niečo chýba. Rozhodol sa preto vyskúšať vysokú školu. Pedagogickú fakultu v Banskej Bystrici ukončil s titulom magister ako štyridsaťročný. „Rok som potom robil zástupcu riaditeľa v osobitnej škole v Krpeľanoch. Nebavilo ma to však, a tak som sa vrátil naspäť na východ, kde som striedavo učil na viacerých základných školách,„ spomína Viliam. Na Oravu prišiel opäť kvôli svojej láske, pani Žofii z Oravského Podzámku. Presťahovali sa spolu do Dolného Kubína a Viliam nastúpil do dôchodku. Keďže veľa možností na efektívne prežitie voľného času tu nemal, využil príležitosť, ktorá sa naskytla po roku 1989. Ľudia nad 45 rokov s maturitou sa mohli naďalej vzdelávať v inštitúcii zvanej Univerzita tretieho veku.
V súčasnosti už má Viliam okrem magisterského titulu aj päť diplomov z úspešne zakončeného štúdia na viacerých univerzitách. Začal v Martine na lekárskej fakulte. „Bolo to najbližšie a povedal som si, že starému človeku, ktorý má zdravotné problémy, sa to môže zísť,„ vraví Viliam o svojich začiatkoch na martinskej Univerzite tretieho veku. Do Martina sa prichádzal vzdelávať zväčša raz za dva týždne. Najradšej navštevoval prednášky z psychiatrie. Štúdium všeobecnej medicíny úspešne ukončil v roku 1998. „Začali sme sa s manželkou odvtedy viac kontrolovať a dohliadať na svoj zdravotný stav. Dokonca aj riaditeľka domova dôchodcov sa po mne dala na túto školu. Tento rok už bude končiť,„ tvrdí Viliam a pokračuje: „Absolventi lekárskej fakulty majú stále možnosť zúčastňovať sa na zaujímavých prednáškach či kurzoch. Zaplatím sto korún na rok a môžem prísť kedykoľvek.„
Po medicíne absolvoval Viliam štúdium manažmentu podniku pre malé a stredné podnikanie a odboru Človek a umenie. Minulý rok promoval na práve v Banskej Bystrici a v odbore Človek a hudba na žilinskej univerzite. „V pondelok som chodil do Bystrice a v piatok a sobotu do Žiliny,„ rozpráva V. Dubovický, ktorého zatiaľ najviac zaujalo štúdium hudby a spevu.
„Nemyslite si ale, že nám to tí profesori dávajú zadarmo. Veď to by sa ponížili. Niektorým sa dokonca stalo, že neprospeli a diplom im neudelili. Veľmi dôležitá je dochádzka. Ak niekto dvakrát chýba, musí doniesť náležité potvrdenie. Pri troch absen-ciách má už človek problémy. Skúša sa formou testov. Raz nám dal jeden profesor test, ktorý predtým písali vysokoškoláci. Na konci štúdia sa nehodnotí známkami, len sa do diplomu napíše, či študent prospel alebo nie,„ oboznamuje nás s podmienkami Univerzity tretieho veku aktívny dôchodca.
Po nových informáciách baží neustále. „Ako som sa začal vzdelávať, pozerám na svet inak. Na všetko okolo mňa sa pozerám vedeckejšie, na vesmír, hudbu... Aj hudbu preciťujem viac. Dokončím rozbehnuté štúdium a uvidím, čo ďalej. Už mi niektorí v škole vraveli: Vilo, dajme ešte niečo dokopy. Snáď sa mi podarí tá psychológia alebo filozofia...„
