hradu, kde ho dal vyhotoviť jeden z najbohatších uhorských šľachticov 16. a 17. storočia palatín gróf Juraj Thurzo. Toto jedinečné dielo sa dostalo do Necpál v roku 1752, keď ho z Oravy previezli na náklady manželky Jána Justha – A. Rajmanovej. V kaplnke Oravského hradu nahradili Thurzov oltár novým oltárom. V 19. storočí viacerí reštaurátori urobili pravdepodobne niekoľko neodborných zásahov, ktoré bolo treba napraviť.
„Oprava sa začala v roku 2003, keď ešte existoval fond Pro Slovakia, ktorý nám poskytol dotáciu 350 tisíc korún. Cirkevný zbor nemal na zreštaurovanie oltára dosť peňazí. Potom poskytol dotáciu na zreštaurovanie oltára fond Obnovme si svoj dom. Najskôr to bolo 250 tisíc korún a potom10 tisíc korún. Od nemeckých cirkevných partnerov sme dostali 10 tisíc eur a niekoľko desaťtisícovými sumami nám pomohla aj obec, zvyšok sa vyzbierali veriaci. Oltár je zaujímavý aj tým, že súvisí so vznikom Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku v roku 1610. Prvý evanjelický cirkevný snem na Slovensku zvolal v Žiline práve palatín Juraj Thurzo. Oltár sa dá veľmi dômyselne rozoberať, aj keď je zložený
z pomerne veľkých kusov. Dva razy ho neodborne premaľovali, preto si vyžiadal obnovu,„ povedal nám Jozef Havrila, senior Turčianskeho seniorátu Evanjelickej cirkvi a. v.
Súčasní odborníci dokázali, že tento oltár vznikol podľa grafickej predlohy známeho norimberského rytca Josta Ammana na objednávku lutheránskeho teológa Caspara Melissandera. Monumentálny oltárny obraz je vysoký takmer 4 m a jeho motívom sú symboly protestantského chápania kresťanstva v období pred 400 rokmi, najmä o ospravedlnení hriešneho človeka pred Bohom na základe viery. Ďalšie obrazy oltára zobrazujú viaceré biblické motívy – Jonáša vyvrhnutého veľrybou na breh, Samsona, ktorý trhá leva, vyhnanie z raja, Izraelitov, zbierajúcich na púšti mannu, ukrižovanie Ježiša Krista, poslednú večeru apoštolov s Ježišom Kristom, Mojžiša, ako udiera palicou do skaly, z ktorej vytryskne voda, a zavŕšením komplexnosti diela je výjav posledného súdu. Napriek charakteristickým štýlovým znakom sa odborníkom nepodarilo zistiť, kto oltár vytvoril. Nepodarilo sa zistiť, kde si ho Juraj Thurzo objednal. Dielo reštauroval aj neznámy stredoveký reštaurátor, a to pravdepodobne podľa pôvodnej predlohy. Dielo vzniklo takpovediac na dva razy. Odborníci podrobili nedávno Thurzov oltár komplexnému umelecko–historickému, reštaurátorskému a chemicko–technologickému prieskumu. Na jeho základe navrhli postup pri reštaurovaní oltára. Všetky rezbárske a sochárske časti oltára urobili z lipového dreva. Oltár znehodnotili druhotné zásahy, preto si vyžadoval akútne odborné reštaurovanie. Keď sa pamiatkárom podarilo zabezpečiť peniaze, pred takmer tromi rokmi všetky časti Thurzovho oltára rozmontovali a previezli do Oblastného reštaurátorského ateliéru v Bratislave, kde ich začali reštaurovať akademické maliarky Alexandra Šulíková a Zuzana Chovanová.