Zaľúbená?

Katka Knechtová: Ak si s chalanmi zo skupiny kupujeme nejaký darček, zvyčajne to je – nič
edávnej návšteve Martina priveľmi nechcela. Preto sa rozhovor pár minút pred vystúpením na podujatí Rozprávka Vianoc uberal trošku inými a viacerými smermi.
Ako zaľúbenosť zasiahla vašu tvorbu?
Keď niekto prežije niečo, čo sa týka vzťahu dvoch ľudí, tak ho to určite nejako zasiahne. Aj ja som na sebe spozorovala nejaké zmeny. V prvom rade som sa nebránila textom o ľudských vzťahoch a láske, hoci sa na to pozerám i píšem rozdielnym spôsobom ako iní. Vyhýbam sa klišé, vetám typu: chýbaš mi, milujem ťa... Neznášam ich. Radšej vkladám do piesní určité fragmenty zo života dvoch ľudí.
Viacerí slovenskí speváci vás oslovili kvôli vytvoreniu dueta. Vy ste ich však odmietli. Keby to bolo na vás, koho oslovíte?
Momentálne by som si asi ani veľmi nedokázala vybrať nikoho. Duetá sa mi síce páčia, napríklad Desmod so Zuzkou Smatanovou svoj veľký hit zaspievali výborne, no mne tento spôsob veľmi nevyhovuje. Nemám pocit, že by to bolo až také zaujímavé.
Znamená to, že sa vám na Slovensku žiaden interpret nepozdáva?
Sledujem, čo sa robí na hudobnej scéne, niečo sa mi páči, niečo zas nie. Ale, pravdupovediac, obľúbenca som si zatiaľ nenašla.
Kedysi ste boli ochotná kvôli video-klipu ostrihať sa dohola. Môžeme od vás očakávať podobné extrémy aj v budúcnosti?
Tieto prejavy sa vždy nejako spájali s hudbou. Hlavu som si vyholila v prvom albume a išlo hlavne o odhalenie samej seba pred inými ľuďmi. Bolo to obdobie mojej vnútornej nerovnováhy, mala som sladkých 17 – 18 rokov, všetko som videla buď čierno, alebo bielo a aj ja som bola taký napoly diabol a napoly anjel. Posledný album je už vyrovnanejší a celistvejší. Sama seba vidím v ženskejšej polohe, takže sa už nepotrebujem oddávať extrémom.
Mnoho slovenských spevákov vás označuje za najlepšiu slovenskú speváčku. Asi vedia, čo hovoria. Ste predsa majiteľkou titulu Objav roka 1999 a víťazkou ankety Aurel za rok 2002. Nemotivovalo vás to prísť z ďalekého východu do nášho slovenského „Hollywoodu„?
Nie, v žiadnom prípade. Som rada, že v Bratislave nemusím byť. Takto mi to oveľa viac vyhovuje, môj pokojný život v Prešove sa mi páči oveľa viac. Obávam sa, že odchodom do Bratislavy by som si poškodila.
Zvyknete si s kolegami zo skupiny darovať darčeky?
Málokedy. Väčšinou to je – nič (smiech). Zvyknem oddeľovať prácu od súkromia, preto si ani nič nekupujeme a ani neplánujeme prežívať spolu voľný čas. Sme fajn kolektív, ale na chaty spolu nechodíme. Trávime spolu toľko času, že sme až radi, ak si môžeme od seba trošku oddýchnuť.
Na ktorý darček si pamätáte najradšej?
Od rodičov som kedysi dávno dostala bicykel Internacional s dynamom vpredu a s košíčkom na nákupy vzadu. Ale aj ja rada robím radosť. Raz som kúpila sestre šaty, po ktorých veľmi túžila, kvôli čomu sa od radosti rozplakala.