Róbert Matuška: Moje víťazstvo v ankete by som vymenil za víťazstvo Kláštora v súťaži
Štvrtý krát ste dostali do najlepšej jedenástky turčianskych futbalových súťaží, ale prvý krát ste sa stali víťazom ankety o najlepšieho futbalistu. Čakali ste takéto ocenenie?
Ani nie, skôr som prekvapený. Vôbec som nerátal s tým, že sa raz dostanem k takémuto oceneniu. V Turci je dosť kvalitných futbalistov, ktorí mohli získať túto poctu. Som rád, že sa to podarilo mne, hoci ja to pokladám nielen za moje ocenenie, ale vôbec celého nášho mužstva. Spoluhráči mi k tomu výdatne pomohli. Takže sa v prvom rade musím poďakovať spoluhráčom a trénerovi.
Sympatické je, že futbalistom roku bol vyhlásený útočník - strelec, pretože na trávniku sa v súčasnosti útočníci presadzujú ťažko a ešte ťažšie sa dávajú góly, ktoré sú korením futbalu. Máte recept na góly?
Neviem, či taký existuje. Treba mať, podľa mňa, v prvom rade šťastie. Tréner mi vždy tvrdí, že mám jednu výhodu, lebo si vraj viem nájsť to pravé miesto, kde ma spoluhráči nájdu. A potom je to na nich, že mi loptu skutočne prihrajú do priestoru odkiaľ sa dávajú góly.
Je to zrejme otázka citu pre hru, ale aj skúsenosti. Určite je to aj v tom, že máte výhodu lebo ste v mládeži vyrastali pod odborným vedením trénerov. Máme pravdu?
V Martine som skutočne začínal s futbalom od prípravky. Prakticky od siedmich rokov až po vojenčinu som hrával len v Martine. Potom po vojenčine prišla do toho robota a vlastne pre tosom v Martine skončil a odišiel som hrať druhú triedu do Blatnice. Prišli za mnou, vraj, či si nechcem po nedeliach zahrať futbal. Súhlasil som. Tam som pobudol tri roky a potom ma pán Milan Šimko stiahol do Kláštora pod Znievom, kde som doteraz s ďalšími chlapcami, ktorí bývajú v Martine.
Hovorí sa o tom, že ste už prikovaní ku kláštorskému futbalu a dlho odolávate ponukám iných mužstiev...
Pravdou je, že malo niekoľko mužstiev aj z vyšších súťaží o mňa záujem, ale ja som vytrvalo odmietal s tým, že zostávam v Kláštore. Bolo to po dobrom zvážení všetkých pre a proti. Futbal je náročný šport na čas a mne ide v prvom rade aj o to, aby som nebol stále preč od rodiny. To vôbec nie je o ambíciách, mne to takto vyhovuje, lebo takto stíham oboje – rodinu aj futbal. Vo vyšších súťažiach treba trikrát a viac v týždni trénovať. Ja síce nemám nič proti tomu, lebo futbal mám rád, ale to by som ukracoval rodinu. Futbal mám ako koníčka, len ako zábavu popri rodine a robote. Navyše v Kláštore je dobrá partia chalanov, dobrý tréner, nemám dôvod odchádzať.
Ale aj do Kláštora treba dochádzať, aj to si vyžaduje čas...
S tým nie je problém. Vždy je niekto, kto ide autom. Niekedy ja, inokedy ďalší spoluhráči. Vždy sa dohodneme.
Čo poviete na spoluhráčov, ktorí dostali spolu s vami miesto v jedenástke roka 2005?
Myslím si, že je to kvalitný výber turčianskych futbalistov. Väčšinu chalanov poznám, však proti sebe nejaký piatok nastupujeme. Ale myslím, si, že by sa ešte dali v Turci vybrať dve–tri podobne kvalitné jedenástky. Som ozaj rád, že som dostal miesto v takomto výbere, v takej spoločnosti, a ak by sa to dalo, aj by som si s nimi rád niekedy zahral.
Kláštor v jeseni začal tradične výborne. Tak bolo aj pred rokom, ale potom na jar vydochol. Teraz máte veľký náskok pred prenasledovateľmi, neuspí vás to na jar, ako už býva skoro zvykom?
Bohužiaľ, tak to bolo aj pred rokom. Boli sme mužstvom dvoch tvári. Na jar sme sa len zubami-nechtami zachránili a v jeseni to bola jazda ako z rozprávkovej knihy. Keby záležalo na mne, tak víťazstvo v ankete o najlepšieho futbalistu vymením za víťazstvo Kláštora v súťaži. Kláštorčania sú v tejto súťaži už roky, ale ani raz sa im túto súťaž nepodarilo vyhrať. Bolo by to pekné a bola by to aj odmena pre všetkých chalanov, funkcionárov a trénera.
Máte hendikep, že svoje domáce zápasy musíte, keďže klub nemá rozhodcu, hrať v sobotu a počas zápasov nemôžete rátať s veľkou diváckou podporou...
Je to skutočne tak. V Kláštore akoby boli diváci prejedení futbalu. Či sme poslední, alebo prví, tak chodia iba skalní diváci. Ozaj by sme boli radi, keby sme mali v hľadisku väčšiu podporu. Viem, že každý na dedine má kopec roboty, povinností, ale ak to ide v iných obciach, mohlo by sa to obrátiť k lepšiemu aj u nás.