Vyplakali sa aj obyčajní ľudia

ali ako osobné nešťastie. Ani nám sa otázka: Ako ste prežívali správu o havárii vojenského lietadla?, nekládla ľahko. Mnohí z opýtaných sa nechceli vyjadriť do diktafónu. Buď prežili podobnú nehodu svojich blízkych, alebo sa im tisli do očí slzy za neznámych mužov, ktorí už nikdy neprídu domov...
Rudolf Levčík, Martin
Dlho som pracoval v martinských kasárňach, a o to mi je to viac ľúto. Osobne som ale nepoznal nikoho z obetí. Viem si predstaviť, aké to boli pre ich rodiny ťažké chvíle, ktoré sa po prvých správach o tragédii ešte znásobujú. Počas štátneho smútku som na nich myslel, rozmýšľal som nad nimi.
Judita Galovičová, Bratislava
Je to veľké nešťastie, prežívali sme to s ich rodinami. Zapálili sme si doma sviečku a dodržali sme aj minútu ticha.
A. N. Martin
Keď to ukazovali v televízii, musela som odísť. Nepáči sa mi, ako to stále rozmazávajú, stále o tom v médiách hovoria. Musí to byť pre ich rodiny dosť nepríjemné a aj mne to prekáža. Veď je to smutné. Ja som si ich uctila minútou ticha.
Zuzana Adameová, Uhrovec
Mám kamaráta vojaka a rozprával mi, čo tá vojenská služba v zahraničí znamená. Je to veľká strata a je to paradoxné, lebo sa po dlhom čase konečne vracali domov a len niekoľko kilometrov pred hranicami zahynuli. Nezávidím tomu pánovi, čo to prežil, lebo stratil 42 kolegov, kamarátov. Dodržala som minútu ticha a zdržala som sa akejkoľvek zábavy.
Mária Pinčiarová, Martin
Bola som doma a uctila som si ich minútou ticha. Nikoho som nepoznala, ale vyplakala som sa, lebo som si pomyslela, že tam mohol byť môj syn alebo niekto z blízkych. Sledovala som to aj v televízii, bolo mi ľúto tých rodín, ktoré ukazovali.
V. Č. Martin
V klube dôchodcov učiteľov a kultúrnych pracovníkov sme si ich uctili minútou ticha. Je to katastrofálne, ale, bohužiaľ, sa to v živote stáva. Veľmi ma to zasiahlo.
(jk)