zne nejakého božstva, ktorú sa človek snažil dosiahnuť pomocou rituálneho tanca. Ako vyzeral, vždy záviselo od populácie a jej vyspelosti. Ale vždy bol sugestívny a hlboko prežívaný. Aby sa vydaril lov a aby bolo božstvo milosrdné, človek sa snažil si ho nakloniť tancom. Ešte aj na ďalekom severe si Eskimáci postavili vedľa svojich iglú aj jedno veľké tanečné, kde predvádzali vyberaní tanečníci poľovačku na sobov a iné severské zvieratá. Africké kmene tancovali svoje bojové tance pri zvukoch bubienkov a i Indiáni tancovali po svojom. Po všetkých kútoch na zemeguli sa od pradávna tancovalo. Všade to malo nejaký dôležitý účel, ale radosť z tanca bola všade rovnaká. Tanec sa vyvíjal a hudba k nemu sa zdokonaľovala. Aj tí najväčší hudobní skladatelia zavše neodolali a napísali aj tanečné noty. Ľudové tance boli temperamentné a krásne.
Ak nastala v tanci prestávka, vždy to mala na svedomí nejaká živelná pohroma, vojna alebo povstanie. Týchto krušných chvíľ bolo dosť. História je nimi prešpikovaná, ale túžbu po tanci nič nevykynožilo. Na dedinách sa robili zábavy, na zámkoch nádherné plesy. Informovali o nich reklamy, plagátiky a neskoršie aj oznamy v novinách. Len na ukážku jeden z novín na východnom Slovensku po prvej svetovej vojne: „V Sabinove na Švablufke ukrutný bál budze, kez diždz nebudze, a kedz budze, nebudze. Dámy še pýtajú v krohmalených bilých šatech, ale ne boso. Kto nemá kartku, naj še hlási u Miša ze zadku.„ Na Slovensku sa organizovali hasičské zábavy a zábava nasledovala aj po každom divadelnom predstavení. Na plesoch sa predvádzali prekrásne toalety, nádherné vejáre, dokonalá hudba. Ale podstata bola vždy rovnaká – zabaviť sa, spoločensky vyžiť, zaľúbiť sa. Skvelým zážitkom boli balety, tanečné hry sprevádzané hudbou. Boli samostatným javiskovým dielom alebo vložkou v operách. Medzi veľmi obľúbené patrili aj maškarné bály. Fantastické kostýmy, atmosféra tajomstva a rozprávky. Všetko toto človek potreboval vždy, aby dokázal žiť, ba niekedy prežiť ťažké chvíle, zachytiť iskričku fantázie, rozprávky, neskutočna. Tanec existoval vždy a vždy aj bude a bude zážitkom dovtedy, kým bude krásny, radostný a očarujúci. Tancuj, tancuj, vykrúcaj, len mi piecku nezrúcaj... Teš sa z tanca, ale vždy mysli na krásu, zážitok a radosť, aby bolo v smutnejších večeroch života na čo spomínať.
Želmíra Bukovská
Autor: Želmíra Bukovská