Vrútocké džudo oslavuje desaťročie od svojho vzniku
Pred desiatimi rokmi vznikol vo Vrútkach džudo klub. Veľký zanietenec tohto športu Jozef Sládek dal zbohom funkcionárom v JC ZŤS Martin, lebo mal iné názory na prácu v klube a chvíľu znechutený premýšľal, čo ďalej. Túžil pracovať
v klube, kde by sa cítil lepšie, kde by mohol uskutočňovať svoje plány a to aj napriek tomu, že Martin mal vtedy výborné podmienky. Dôstojnú halu, vynikajúce materiálové vybavenie, skúsenosti s dlhoročnou výchovou mladých zo základných škôl, perfektných trénerov s bohatými skúsenosťami. To všetko zanechal. Napadla mu však myšlienka zaklepať na dvere vrútockej sokolovne. Smelý zámer si od neho vypočul predstaviteľ vrútockého Sokola Miroslav Danihel, a tomu sa návrh pozdával. V novom úsilí mu výdatne pomáhali najmä Ladislav Cibuľka a už nebohý Ján Gríger. Onedlho už kládli základy pre klubovú činnosť.
Kimoná pre najmladších
Neboli snílkovia, boli realisti, vedeli že ich čakajú neľahké prekážky, ale odrastení na tvrdom športe ich postupne prekonávali. Pravda, nie všetky sa im podarilo zvládnuť, ale prvé brázdy vyorali v primeranej hĺbke. Jozef Sládek sa stal trénerom žiakov, aby zúročil nahromadené skúsenosti z predchádzajúceho pôsobenia. K mladým mal ten najlepší vzťah, chlapci i dievčatá ho brali vážne, cítili jeho vychovávateľské schopnosti. Na druhej strane však boli aj takí, ktorí neznášali záťaž a keď pocítili drinu na vlastnej koži, hľadali si ľahšie športy. Pri džude zostávali iba silní jednotlivci ochotní znášať tvrdú prípravu, aby raz mohli na žinenke vyhrávať.
Pri začiatku zrodu vrútockého klubu prišli obliecť nový dres aj niekoľkí džudisti z martinského JC ZŤS. Boli vítaní, stali sa oporami najmä seniorského družstva, ktoré neskôr tri roky súperilo so slovenskou elitou. Bola to zaťažkávacia skúška. V súčasnosti klubovú filozofiu orientujú na výchovu žiakov, dorastencov a juniorov. Najmladších opäť zverili Jozefovi Sládekovi a Dušanovi Lepetovi.
Plody práce
„Som rád, že vidím, ako nám chlapci a dievčatá rastú,„ hovorí Jozef Sládek.
„Keď sa zamyslím napr. nad Filipom Štancelom, ktorý má 10 rokov, zdá sa nám, akoby išiel v našich šlapajach. Už šesť rokov s nami trénuje a keďže naša príprava najmladších je najmä hravá, veľmi sa mu to páči. Má nasledovníkov. Jedenásťročný Peter Žilka je u nás už sedem rokov, rovnako ako dvanásťroční Martin Obert alebo Jerguš Mráz. Filip Štancel už chodí na preteky nielen vo svojej kategórii, ale štartuje i za starších žiakov a dokonca aj tam víťazí. Peter Žilka sa stal majstrom Slovenska a pri jeho príkladom prístupe k džudu má šancu aj tohto roku zopakovať úspech... Martin Obert a Jerguš Mráz patria aj v rámci Slovenska k najlepším. Matej Štancel sa už dostal aj do reprezentačnej zostavy dorastencov. Postúpil do juniorskej kategórie, kde to už bude mať náročnejšie, ale veríme v jeho schopnosti. Medzi mladšími žiakmi si sľubne počína Janka Jankovičová, ktorá na majstrovstvách Slovenska skončila na druhom mieste, Veronika Černáková tiež nenašla premožiteľku a stala sa majsterkou republiky, ďalšia nádej - Natália Lepetová získala bronzovú medailu. Aby som bol úplný, aj Martin Obert sa tešil zo striebornej medaily.„
V súčasnosti azda najväčšiu radosť robí Vrútkam juniorský reprezentant Pavol Kubena, juniorský majster Slovenska a tretí v kategórii seniorov. Je to borec na pohľadanie a nečudo, že si ho všimli funkcionári Dukly Banská Bystrica, klubu, ktorý je Slovenskou stálicou v džude. kde má vynikajúce podmienky a trénerov s bohatými skúsenosťami, čo je zárukou jeho ďalšieho vývoja.
Uznanie uspokojuje
Škoda, že sa džudo dostalo na Slovensku v posledných rokoch do nezávideniahodnej situácie. Nemá takú podporu u „vrchnosti„, ako by si ju zaslúžilo. Treba len veriť, že postupne príde k zrevidovaniu chybných praktík a finančná podpora bude odrazom zásluhovosti a výsledkov. To by si želali aj Vrútočania, ktorých za uplynulý rok vrcholový orgán vyhodnotil za dosiahnuté výsledky ako piaty najúspešnejší klub v rámci Slovenska. Do výsledkov zaratúvali turnaje veľkých cien.
„Napriek skromným podmienkam je 5. miesto veľkým úspechom,„ počúvame Jozefa Sládeka. „Sokol Vrútky sa teší popularite medzi džudistami a chýr o jeho sile sa doniesol aj za hranice republiky. Najradšej cestujeme za súpermi do Čiech a Poľska. V poľskom Opole alebo v Jastrabom sme už ako doma.„ V posledných dvoch sezónach zápasili v poľskej Vieličke, kde sa im tiež zvykne dariť. Možno aj preto, lebo si tam užijú nielen športu.
Vo vrútockom klube sa venujú nielen výchove športovcov na žinenke, ale vplývajú na svojich zverencov, aby im to dobre išlo aj v škole. Sestry Jankovičové navštevujú gymnázium a aj Filip Štancel a Vladimír Žilka patria medzi dobrých žiakov.
Susedia už spolupracujú
Nás zaujímalo, či sa už obnovila spolupráca s martinským džudo klubom. „Chodíme na spoločné súťaže,„ hovorí Jozef Sládek, „niektorých borcov im aj „požičiavame.„ Najviac štartov za ZŤS majú Maruna a Kubena, Javor zasa chodil do Považskej Bystrice, z dorastencov reprezentovali Martin Žilka a Matej Štancel. Títo dvaja pôsobili aj v Žiline a teraz sú na hosťovaní v JC IPON Bratislava.„ Popravde treba napísať, že súčasná generácia, nie je nadšená z tvrdej fyzickej práce z tvrdého tréningu. A džudo to všetko vyžaduje, lebo na skĺbenie majstrovstva treba nielen odvahu, talent, postreh, ale aj silu.
Vrútočania sa vedia dobre prezentovať aj ako organizátori. Známy je najmä tradičný vianočný turnaj mládeže. V poslednom ročníku sa na žinenke predstavilo 86 štartujúcich z Rimavskej Soboty, Žiliny, Martina. Domáci postavili štrnásť pretekárov.
Ako ďalej v ďalšej desaťročnici?
„Zatiaľ nám vývoj nie je naklonený,„ tvrdí Jozef Sládek. „Mlaď si poväčšine hľadá ľahšiu cestu odporu. Mnohí od nás odchádzajú, lebo nemajú výdrž. Chýbajú im práve spomínané morálnovôľové vlastnosti. Odvšadiaľ počúvajú a na obrazovkách vidia ľahký život milionárov a celebrít, lenže z praxe vieme, že býva veľa povolaných a málo vyvolených. O zadných dvierkach a solídnom živote sa hovorí menej. Vychovávame mládež k tomu, aby sa raz stala dôstojnou zvládať úlohy, ktoré sa skôr či neskôr stanú realitou. Tí, ktorí vydržia pri tomto športe, majú vo svojom ďalšom živote určite výhodu, sú odolní pri zdolávaní prekážok, ktoré im bežne prináša život.„
Autor: Miro Ruttkay
