Drina, ale aj zážitok

Štyria Turčania bežali sedemdesiatkilometrový lyžiarsky maratón Marcialonga
Ján Vladár, Roman Pavlík – všetci z Turčianskych Teplíc a s nimi aj Miroslav Janota zo Šútova. Zo zážitkov z tohto mimoriadneho podujatia sa rozhodli podeliť s našimi čitateľmi.
Najprv dobre namazať
Po dlhej ceste autom sme dorazili v piatok predpoludním do Campitello di Fossa, kde sme boli ubytovaní. Pochopiteľne, najprv sme si po ceste oddýchli a až na druhý deň v sobotu sme si išli ľahko zatrénovať a zoznámiť sa s traťami. Popoludní sme sa už začali venovať príprave lyží na preteky. Pri behu na 70 km by sa totiž zanedbanie voskovania nemuselo vyplatiť. Na skĺznice sme zažehľovali tri vrstvy parafínov a jednu podkladovú vrstvu na stúpenie. Lyže musia ísť rýchlo z kopca, ale rovnako dobre musia byť pripravené tak, aby to bez problémov išlo aj do kopca. Blíži sa štart. Je jeden stupeň nad nulou, a to neveští nič dobré. Jeden náš známy hovorí, že na nulových snehoch sa neoplatí ísť na lyže. Vraj za tú drinu to nestojí. My ale musíme. Navoskované máme perfektne. V tomto smere sme pre úspech urobili maximum. A úspechom bude dobehnúť do cieľa. Nik z nás totiž ešte sedemdesiatku nebežal.
Jednotka bez Slovákov
Bolek Vríčan vybiehal z druhého koridoru – desať minút za elitnou kategóriou a prvým koridorom. V jednotke nebeží nik zo Slovákov. Medzi prvou tisíckou bežcov sú nasadení len Nóri, Švédi, Fíni, domáci Taliani, zopár Čechov a Rusov. Desať minút po Bolekovi vybiehajú Ján Vladár a Roman Pavlík, za nimi z piateho radu Miro Janota. Beží svoj prvý maratón a po šiestich hodinách behu sa ukáže, že si počínal nad očakávanie dobre. Od štartu po osemnásty kilometer v Canazei je to stále do kopca. Napriek tomu sa nám beží dobre. Po obrátke nasledujú tiahle klesania. Ak si niekto myslel, že si oddýchne, je na omyle. Štyridsať kilometrov tiahlych klesaní a nekonečné rovinky dávajú zabrať aj najlepším. Na nich sa dá veľa získať, ale aj veľa stratiť. Ukáže sa, kto má ako silné ruky a rýchle lyže. Čím sme bližšie k cieľu, tým sa viac mení štruktúra snehu. Je stále teplejšie a je už nad slnko jasné, že sa vosky na mokrom snehu neudržia. Organizátori však myslia na všetko. Deväť kilometrov pred cieľom je skiservis. Premazávame takmer všetci. Čaká nás šesť kilometrov tiahlych stúpaní pod Cavalese.
Beh na strechu
Na záver je nachystaný bonbónik. Tri kilometre pred cieľom je opäť skiservis. Organizátori nasadili tekuté vosky. To, čo nás čaká posledné tri kilometre, sa dá nazvať strechou. Strmé stúpanie až do cieľa je pre všetkých utrpením. Nepremazať lyže sa rovná samovražde. Ako trať stúpa, tak sa zužuje, pribúda viac fanúšikov. Povzbudzujú všetkých bez rozdielu. Tu sa už nedá oddychovať, tifosi ženú každého do cieľa. V rukách majú štartové listiny a každého povzbudzujú menom. Je to obrovská psychická vzpruha. V tom reve dávame do posledných metrov všetky sily. Je tu vytúžený cieľ. Skúška odvahy je za nami. Zvládli sme ju. Všetci štyria sme dobehli do cieľa a pridali aj niečo navyše. Skončili sme v prvej polovici štartového poľa. Bolek Vríčan dobehol na 851. mieste časom
4,45:05, Ján Vladár bol na 1 419. mieste časom 5,13:53, Roman Pavlík skončil na 1 810. mieste časom 5,37:02. Miro Janota vo svojej premiére skončil na
2 296 mieste časom 6,02:0,7. Na štarte bolo 5 000 vytrvalcov. Taliani zvládli organizáciu na jednotku. Všetko bolo pripravené do posledného detailu. Skvelé trate, výborné ubytovanie, občerstvenie. Aj v cieli sa o každého výborne postarali. A k tomu po celej trati skvelí fanúšikovia. Skrátka drina, ale aj zážitok.