Skočila som mu do náručia

Moja láska sa začínala v lete. Vracala som sa z fotenia. Pamätám si, že som mala oblečené čierne veci, lebo v nich sa cítim veľmi dobre. Aspoň si myslím, že zakryjú partie, ktoré sa mi nepáčia. Zrazu sa na diaľnici mihol on – môjho srdca šampión. Sympatický blonďák s modrými očami, super postavou, dobre oblečený. Páčil sa mi už predtým, no teraz mi srdce skoro vyskočilo z hrudníka. Pozdravil ma a na bicykli letel ďalej – ako keby sa nechumelilo. Zosmutnela som. O to väčšiu radosť som mala, keď zrazu uháňal ku mne. On totiž nechcel liezť cez diaľničné zábradlie a hlavne prenášať bicykel, aby si neurobil hanbu, ak by to náhodou nezvládol. Odprevadil ma až domov. Cestou niekto za nami zatrúbil a ja som mu vhupla do náručia – taká malá ženská lesť. Veľmi mi zalichotilo, že si kúpil byt o barák ďalej. Odvtedy sme sa stretávali a on mi neustále brával kofolu v bare a čokoládky, kým som sa nestala jeho manželkou. Dodnes ma pozýva, no ja sa trochu tomu bránim, lebo chcem mať postavu takú ako pred pôrodom. Asi sa k nej nedopracujem, lebo svojho manžela milujem, a preto tie skladkosti jem a kofolky pijem.Dominika Laceková