Napríklad, zamysleli ste sa niekedy nad logikou slovného spojenia „tekutý prášok„? Prísne vzaté: je to riadna somarina! Ako môže tiecť čosi také suché ako prášok? A vidíte – tečie.
Skúsme sa dopátrať, ako to asi vzniklo. Umývanie silne znečistených nádob pokročilo od drhnutia popolom či pieskom k výkonnejším chemickým práškom, ktoré však vedeli vytvoriť hotový kúdol, keď ste ich prudko vysypali cez dierkovaný vrchnák na mokrú handričku alebo špongiu. KRASIK – pamätáte sa ešte? Tento prostriedok bol dosť dlhý čas vďačným pomocníkom, no pri drhnutí vertikálnych plôch – napr. obkladačiek – padal na zem, čím vznikali straty. Nie tak dávno však prišiel na trh vývojovo vyššie stojaci prostriedok so silnejším účinkom a komfortnejším používaním – neprášil sa, ani neodpadával z handry – tekutý prášok. Vývoj bol teda logický, len to nezmyselné pomenovanie... Vzhľadom na to, z čoho vznikol, mal sa by vlastne volať „čistiace riedke blato„ alebo „čistiace tekuté bahienko„.
Genézu ďalšieho lexikálneho čuda, ktoré je určite kráľom v tejto oblasti, si vôbec netrúfam ani domýšľať. Ide o „suchý zips„. Pohodlný a praktický zapínací systém sa vôbec nepodobá na svojho staršieho menovca. Musel som sa riadne potrápiť, aby som medzi nimi našiel nejakú podobnosť. Korunu tomuto už zaužívanému termínu dáva prívlastok „suchý„. Čo asi môže vyjadrovať? Usudzujem nasledovné: vývojári uvedeného výrobku možno pri prototypových skúškach mali k dispozícii mokrý a suchý exemplár. Osvedčil sa suchý, a tak mu to prischlo.
„Ľadový čaj„ je pomenovanie, ktoré je z polovice akceptovateľné. Ide o nápoj, ktorý možno vznikol technologickým postupom používaným pri príprave čaju. No výsledný produkt, keby bol ľadový, musel by sa predávať povedzme s paličkou, ako napríklad nanuk.
Na pojem „suché víno„ sme si už zvykli. K nemu len toľko: keby sa víno skutočne predávalo v granulách, považovali by sme to určite za barbarstvo. Poďme ďalej: sladkou paprikou si nič neosladíte, aj keby zaraz nebola až taká červená. Popri výstižnom pomenovaní jej pendanta - „štipľavá paprika„ mala by sa táto volať napr. „mierna paprika„.
Aj naši predkovia si nepotrpeli na presné vyjadrovanie. Keď sa povedalo „starý mládenec„, všetci vedeli, o čom je reč. Len ihneď nevedeli, či ide o starého človeka alebo mladého muža. Veď ešte v nie tak dávnych časoch staromládeneckú daň odvádzali ľudia od 25. roku svojho života a zároveň boli ešte mnoho rokov členmi mládežníckej organizácie. Na druhej strane takému dôchodcovi - starému mládencovi muselo lichotiť, že je ešte „mládencom„, čiže de facto mladíkom. V dnešnej dobe sa status starého mládenca/starej dievky vôbec nezdôrazňuje. Naopak byť neženatým/nevydatou sa považuje za nový životný štýl, ktorému sa anglicky hovorí single, a tak možno budeme mať v budúcnosti miesto starých mládencov „singelov„ a miesto starých dievok „singelky„.
Alebo ďalej: slameného vdovca má človek pri prvom počutí tendenciu poľutovať, a pritom mu je lepšie ako ktorémukoľvek ženáčovi. Len tá slama mu môže pri tom trochu zavadzať...
Aj o korektnosti používania výrazu „paroháč„ treba tiež zapochybovať. Neviem síce, ako došlo k jeho presunu z jeleňa na pomenovanie podvádzaného manžela, ale keď vychádzame z toho, že bolo zobraté rytierskemu zvieracemu bojovníkovi, tak je to voči tomu nádhernému tvorovi nanajvýš nespravodlivé. Jeleň má úplne jasno vo svojich vzťahoch s opačným pohlavím a túto dominanciu si vybojoval v čestnom boji. Naopak mužský paroháč sa do svojho stavu dostal podvodným spôsobom a vzťahy s tým spojené sú zahmlené. Mimochodom, zo zvieracej ríše by som si dovolil upozorniť ešte na takú anomáliu, akou je lietajúca ryba. No tu nejde o nezmysel terminologický, ale takpovediac konštrukčný, keď sa príroda nevedela rozhodnúť, či má byť tento tvor rybou alebo vtákom. No radšej nekritizujme, do čoho sa nerozumieme...
Paradoxov, posunov významov, metafor a bizarných ustálených slovných spojení v našej reči je hockoľko. Našťastie sa s nimi celkom slušne dorozumieme, nuž načo si nad tým lámať hlavu! Možno práve lexikálne prinavracanie vecí do „normálneho„ stavu by v konečnom dôsledku vyznelo nenormálne.
Vrátim sa k tomu, čím som začínal. K chémii. V odbornej tlači som sa dočítal, že vo vývoji čistiacich prostriedkov sa opäť pokročilo. Bola vyvinutá tekutina s mimoriadne silnou koncentráciou a čistiacim účinkom, z ktorej postačí na použitie len pár kvapiek. Aerosolové balenie je pri nej už prežité, lebo pri takomto postupe by sa veľa tekutiny zbytočne rozptýlilo do vzduchu. Na znečistené miesto vyprskne špeciálna pumpička pár kvapiek a takýmto aplikovaním nevznikne nežiadúci zápach a nepríjemný pocit vlhkosti. Preto vývojari tomuto systému už dali aj výstižné pomenovanie „suchá rosa„.