Kilowaty z biomasy

Slovenskí poľnohospodári potrebujú pri výrobe tepla a elektrickej energie urobiť krok dopredu
ergie, tepla a kvalitných hnojív. Sála kultúrneho domu bola preplnená účastníkmi konferencie. Je to dobre, lebo Slovensko vo využití biomasy za najvyspelšími krajinami EÚ zaostáva. Z prednášok vyplynulo, že vďaka zjednocovaniu legislatívy i energetickej koncepcie krajín EÚ budú mať moderné technológie na efektívne a ekologicky nezávadné využitie biomasy čoraz väčší význam aj na Slovensku.
Ako nám povedal Karol Považan, obchodný zástupca Agraservisu, na výrobu bioplynu a následne elektrickej energie a tepla slúži poľnohospodársky organický materiál, ako je napríklad maštaľný hnoj, močovka, hnojovica, odpady z verejnej zelene, z potravinárskeho priemyslu a po úprave aj kafilérne odpady. Na Slovensku pracuje 5 alebo 6 staníc na výrobu bioplynu, ktoré sú staršie a menej výkonné. Možnosti na výrobu bioplynu sú však na Slovensku oveľa väčšie, lebo napríklad len v Nemecku pracuje 2200 bioplynových staníc. Analogicky to znamená, že na Slovensku by ich mohlo byť 100 až 150.
Náklady na výstavbu bioplynovej stanice sú pomerne vysoké. Stanica s výkonom 400 kWh elektrickej energie a 600 kWh tepla stojí až 1.7 milióna eur. Výhodou je možnosť čerpania finančných prostriedkov z fondov EÚ v rokoch 2007 až 2013 na výstavbu bioplynových staníc. Dôležitá je pritom tiež spolupráca poľnohospodárskych podnikov s mestami a obcami. „Ak bude na projekte výstavby bioplynovej stanice spolupracovať mesto alebo obec s nejakým poľnohospodárskym podnikom, môžu žiadať o vyššiu podporu z fondov EU. Existuje už niekoľko zahraničných firiem, ktoré spracúvajú projekty výstavby bioplynových staníc aj na Slovensku. Minimálny čas od zadania projektovej dokumentácie až po finále, čiže výrobu bioplynu a jeho energetického zhodnotenie, je približne rok. Takáto forma výroby elektrickej energie a tepla je vhodná pre poľnohospodárske podniky, ktoré majú dostatok pôdy a vyprodukujú veľa organickej hmoty.
Ďalšou témou konferencie bolo spaľovanie biomasy, ako je napríklad seno, slama, energetické plodiny, odpady z čistiarní obilia, alebo dokonca menej hodnotného obilia. „Biomasa sa dá spaľovať v kotolniach o výkone 20 kW až niekoľko MW a slúži na vykurovanie rodinných domov, sídlisk alebo obcí. Príkladom veľkej spaľovne slamy môže byť napríklad kotolňa v Žluticiach pri Karlových Varoch v Čechách, ktorá má výkon 7,9 MW. Je v prevádzke od roku 2004 a na výrobu tepla ročne spotrebuje 4500 až 5000 ton slamy. V našej firme máme kotol (max. výkon 25 kWh), kde kúrime „peletami„, menej hodnotným obilím a odpadmi z čistiarní obilia. Popol zo spaľovania sa dá využiť ako hnojivo, lebo je ekologicky nezávadný,„ dodal Karol Považan.
Jedna z prednášok bola zameraná aj na moderné formy kompostovania, ktoré umožňuje vyrábať kvalitné hnojivá. Po ukončení odborných prednášok si účastníci seminára pozreli automatický kotol na spaľovanie biomasy, ktorým sa vykurujú kancelárske priestory spoločnosti Agraservis.