o netušil, že druhá víťazka vo svete hudobného šoubiznisu poriadne zamieša karty. Z prvých priečok všetkých súťaží a hitparád odstránila stálice Janu Kirschner alebo Mishu a zozbierala niekoľko ocenení. Za tri roky účinkovania vydala speváčka dva albumy - Entinely good a Svet mi stúpil na nohu. Prvý ju dostatočne zásoboval hitmi na dlhší čas a za predaj druhého, hoci vyšiel iba v októbri minulého roka, získala platinovú platňu.
Zuzana Smatanová: Turčianske Teplice som mala rada pre ich pokojnú atmosféru
Prečo ste sa rozhodli ísť študovať práve do Turčianskych Teplíc na „pedagogickú“?
Vedela som, že v škole sa budem učiť hrať na klavír, flautu a lákal ma tam aj spevácky zbor. Pedagogická škola pre mňa znamenala aj to, že sa môžem priblížiť viac k umeniu. Začala som sa viac ako kedykoľvek predtým venovať kresleniu. Škola ma jednoducho bavila, pretože aj vďaka internátu a kolektívu dievčat som sa stala samostatnejšia a sebavedomejšia. Práca s deťmi vo mne vytvorila iný pohľad na svet. Deťom sa človek musí viac osobnostne otvoriť a priblížiť, a to ma naučilo hľadať v sebe niečo prirodzené a to, čo má pre mňa zmysel.
Splnila táto škola vaše očakávania?
Ako 15-ročný človek som ešte nemala jasnú predstavu o tom, čo budem v živote robiť alebo vôbec, čo od života očakávam. Táto škola mi pomohla nájsť do istej miery cestu, kadiaľ mám ísť. Počas štúdia som zistila, že učiteľské povolanie ma až tak nenapĺňa ako fakt, že hudba vo mne vyvoláva úplne iný pocit. Pocit slobody. Vedela som, že keď odídem na internát, môj život sa
začne meniť, a tým aj moje postoje a záujmy. V tom sa moje očakávania splnili.
V čom vám najviac pomohol pobyt u nás?
Zblížiť sa s okolím mi samozrejme pomáhali spolužiačky, vychovávateľka... Pomáhali sme si všetky navzájom! Vznikli medzi nami výborné vzťahy a vtedy som si ešte nevedela predstaviť fakt, že po štyroch rokoch spoločného bývania na internáte sa naše cesty rozídu. Keď som začala hrať na gitare, spolužiačky boli mojimi prvými poslucháčkami a práve vtedy som sa začala s hudbou a s ľuďmi, ktorí ma počúvajú, viac zbližovať.
Vraj ste tu napísali pár textov...
Moja prvá pesnička z internátu bola anglická a volala sa Rain. Bola dosť melancholická a odvtedy som ju zahrala snáď iba bratovi. Neskôr som napísala môj prvý singel Depraved, tiež Nothing for me, v druhom ročníku na strednej prišla pesnička Tam, kde sa neumiera, Nech sa deje, čo sa má a ďalšia anglická Call my name, ktorú som nikde nezaradila ... Niektoré texty, ktoré som napísala, som si odkladala iba do zásuvky. Často sa mi stalo, že som k nim už vymyslenú hudbu zabudla a už som si nespomenula ...
Keby sme sa spýtali vašich učiteľov na to, aká ste boli žiačka, čo by nám asi odpovedali?
Myslím, že som bola úplne normálna žiačka, ktorá brala školu a všetky veci
s ňou spojené veľmi zodpovedne. Dochádzala som pravidelne, za čo som niekoľkokrát dostala na konci roka pochvalu
a knihu (smiech). Učila som sa systematicky, no samozrejme sa mi asi ako každému často nechcelo. Vôbec som nemala vzťah k matematike, ale naopak som mala veľmi rada chémiu, fyziku a biológiu. Čítala som veľa encyklopédií a istý čas som uvažovala, že pôjdem študovať prírodné vedy. Ale hudba to akosi prevalcovala (smiech). Mala som veľmi rada výtvarnú výchovu, dramatický krúžok a telesnú výchovu. Často som sa venovala počas školy aj stolnému tenisu.
Spájajú sa vaše spomienky na Turčianske Teplice aj s nejakým huncútstvom?
Veľakrát do roka k nám chodili praktikanti, ktorí nám vysvetľovali učivo namiesto profesorov. Niektorí z nich boli celí stŕpnutí a my sme to často zneužívali a hodinu sme im trochu znepríjemňovali (smiech). Ale na druhej strane sme im vlastne pomáhali vyrovnať sa s faktom, že učiteľstvo vôbec nie je ľahké a ak to má byť liberálne, učiteľ má zvládnuť všetky situácie, ktoré mu študent pripraví. Ako kolektív sme zažili veľa zážitkov v speváckom zbore, a samozrejme na internáte, kde mali s nami veľkú prácu naše vychovávateľky. Často sa stávalo, že ma vychovávateľka našla na chodbe po večierke, ako hrám na gitare a pokarhala ma za to, prečo ešte nespím!?
Stretávate sa alebo ste v spojení so spolužiakmi, učiteľmi?
Stalo sa už niekoľkokrát, že ma moje bývalé spolužiačky prišli pozrieť na koncerty. Veľmi ma to prekvapilo a bola som rada! S niektorými spolužiačkami si píšem maily alebo listy a už teraz sa teším na naše prvé spoločné stretnutie po piatich rokoch, ktoré bude na budúci rok!
Kam ste v Turčianskych Tepliciach počas štúdií chodili? Mali ste obľúbený kút?
Často sme chodili na prechádzky do parku, na čerstvé pečivo do pekárne alebo do pizzérie. Turčianske Teplice som mala rada pre ich pokojnú atmosféru, a to mi
v Bratislave často chýba... (smiech)
