Krpeľany ležia 12 km severovýchodne od Martina, pri vyústení Kraľovianskej tiesňavy do Turčianskej kotliny. Sú známe predovšetkým vďaka rovnomennej vodnej nádrži.
Územie obce bolo osídlené už v neolite. Našli tu sídlisko a stopy po ľude púchovskej kultúry a neďaleký hrádok Pohanovo. Obývaný bol ľudom lužickej a púchovskej kultúry i Slovanmi v období Veľkej Moravy. Hradisko vtedy plnilo úlohu kultového miesta a zároveň strážilo dôležitú komunikačnú spojnicu používanú ešte v 19. storočí, prechádzajúcu popod hrádok na Liptov a Oravu. Obec vznikla na území panstva Sučany. Vznik obce a jej pomenovanie údajne súvisí s miestnou legendou, podľa ktorej žil na ľavom brehu starého koryta Váhu rybár Krp. Ten sa okrem rybárčenia živil prevozom ľudí z jedného brehu Váhu na druhý a obrábaním obilných polí, nesúcich rybárovo meno – Krpné lány. Spojením týchto dvoch slov napokon vznikol názov novovyvíjajúcej sa osady. V písomných dokumentoch je názov obce „Kerpelen„ po prvýkrát doložený v darovacej listine kráľa Žigmunda z roku 1430. V polovici 16. storočia vyčlenil Vavrinec Ňári Krpeľany zo sučianskeho panstva a spolu s Konským ich venom získal Štefan Husár. Existencia obyvateľov závisela od obrábania pôdy, okrem toho si privyrábali pálením vápna, rybárčením alebo pltníctvom.
Do ďalšieho vývoja obce výrazne zasiahla v 50. rokoch 20. storočia výstavba Krpelianskej priehrady na rieke Váh, ktorá sa stala I. stupňom tzv. Hornovážskej kaskády. Cieľom tohto vodného diela bolo zabrániť ďalším ničivým záplavám postihujúcim nielen dolný Turiec, ale aj Liptov a zároveň využiť rýchly spád rieky na výrobu elektrickej energie. So samotnou výstavbou sa začalo v auguste 1954 a už v decembri 1957 bola hydroelektráreň v prevádzke. S prehradením Váhu vznikla nádrž s vodnou plochou 1,26 km, s celkovým obsahom 8,3 milióna l. V obci je vybudovaná kompletná technická infraštruktúra, školstvo, zdravotné stredisko, obchody a pohostinstvá. Vhodné vlakové a autobusové spojenie z Krpelian dáva možnosti využívania okolitých prírodných oblastí obce na turistické a športové aktivity, vrátane možností ubytovania na súkromných chatách.
Vzácnejších historických pamiatok v Krpeľanoch niet. Zaujímavé však je zoskupenie starých sýpok, stodôl, murovaných a zrubových chalúp v mieste, kde sa pôvodne obec vyvíjala.
Známe osobnosti
Andrej Kišša – popravený pri vzbure slovenských vojakov v Kragujevaci v roku 1918.
Kultúrne a športové aktivity
V obci má dlhoročnú tradíciu miestny folklór, ktorý aktívne udržiava Folklórna skupina Tiesňavan, Detský folklórny súbor Krpeľany, Detská ľudová hudba Prievozník. Taktiež tohtoročný oslávenec Ľudová hudba Drienča, ktorá oslávi 10. výročie svojho trvania. Je širšieho zamerania, pretože okrem ľudovej hudby interpretuje aj vážnu i country hudbu.
Turistické zaujímavosti
V súčasnosti Krpeľany predstavujú výhodné turistické východisko výletov do severnej časti Veľkej Fatry. V neďalekom zalesnenom a strmom masíve Sokola sa nachádza viacero menších jaskýň. Z obce vedie žlto značkovaná trasa na Kopu (1 187 m), známy je aj priechod cez Ľubochnianske sedlo do Ľubochne. Na trase sa nachádza v lokalite Tiesňava turistická základňa Klubu slovenských turistov Krpeľany a v lokalite Pohanovo lyžiarsky vlek obce Krpeľany s novovybudovaným sociálnym zariadením.
Kontakt: Obecný úrad, 038 54 Krpeľany
036 01 Martin Tel.: 00421/(0)43/430 04 47, 429 51 01,
Fax: 00421/(0)43/429 54 85