Niet pochýb - turčianski chovatelia hydiny sa vtáčej chrípky boja
ako ubezpečenie, že aj naše vtáky sú choré... Posledné dni minulého týždňa priniesli správy, že vírusy H5N1nadobúdajú schopnosť adaptovať sa na ľudí. Slovensko už preto prijalo mimoriadne opatrenia proti vtáčej chrípke. Od 21. februára sa pri Slovnafte a Gabčíkove, kde sa našli dva uhynuté vtáky podozrivé z vtáčej chrípky, zriadilo 3-kilometrové ochranné pásmo okolo náleziska a 10-kilometrové pásmo pozorovania.
Nemá prekznu ani vrabec
Na celom území Slovenska platí, že hydina i domáce vtáky majú byť ohradené zo všetkých strán tak, aby k nim nemohli vniknúť vtáky veľkosti vrabca. Obce už 31. októbra minulého roka dostali z Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (RVPS) v Martine opatrenia, ktoré mali odznieť v obecnom rozhlase. Tiež im údajne zaslala 24. novembra požiadavky na súpis hydiny. Takmer všetci starostovia, okrem štyroch (Borcová, Bodorová, Brieštie, Čremošné), to popierajú. Vybrali sme sa teda do dedín medzi chovateľov, ktorých sme sa pýtali, či ich hydinu bol niekto spočítať a či ju držia vo voliérach.
Jednou z navštívených obcí bola Valča. Staršia žena z obavy z nákazy reagovala na informácie z médií o tom, že hydinu treba uzatvoriť.
„V zime ich púšťam a behajú voľne po dvore, no teraz sliepky nechávam v kuríne. Na jar ich už ale dnu nemôžem nechať. Určite ich však dám do nejakej sieťovanej ohrady,„ povedala. Trochu iný názor mala mladá rodina. „Pokyny sme od nikoho zatiaľ nedostali, ale
čo-to sa dozvedáme z médií. Máme osem dvojročných nosníc, ktoré nenechávame uzatvorené v kuríne. Sú zvyknuté na voľnosť, je to prirodzenejšie. Púšťame ich do ohrady, ktorá však nie je zvrchu zatvorená. Zatiaľ sa vtáčej chrípky nebojíme, veď je ďaleko. Mäso z hydiny aj naďalej kupujeme a konzumujeme. Ohrada je taká veľká, že by bol problém ju niečím zastrešiť,„ povedala gazdiná, ktorá nechce byť menovaná. Nebezpečného vírusu H5N1 sa nebojí ani rodina holubára Gerharda Weserleho. „Choval som holuby niekoľko rokov. Do minulého leta mi ich ostalo už iba zopár, a potom podochli. Nie však kvôli vtáčej chrípke. Boli už staré. Máme ešte šesť sliepok, no sme pokojní. Na jeseň som akoby tušil, že ich nemám púšťať. Nechali sme ich zatvorené.„
Sliepky v maringotke
Ďalšou obcou, ktorú sme navštívili, bola Blatnica. Rozprávali sme sa s dvoma staršími chovateľmi hydiny. Obidvaja chovajú iba sliepky, ale nemajú ich veľa. Jaroslav Červeň ich má ustajnené v prístavbe pri rodinnom dome. O vtáčej chrípke a o opatreniach voči nej mal informácie iba z tlače. Z obecného rozhlasu vyhlásenie o opatrení nepočul, ale zariadil sa podľa toho, čo sa dozvedel z tlače. „Sliepky mám väčšinou zavreté vo vnútri, kde sa žiadne voľne žijúce zviera nedostane. Občas ich púšťam vonku na čerstvý vzduch, ale kvôli chladu sa sliepky aj tak väčšinou zdržiavajú vo vnútri prístavby. V Blatnici nevidím veľa voľne žijúcich vtákov a moja hydina s nimi neprichádza do kontaktu,„ povedal nám.
Anna Pavolková má kurín v malej maringotke. Ani ona nepredpokladá, že jej hydinu by mohli nakaziť voľne žijúce vtáky, aj keď sliepky občas pustí von.
V Mošovciach sme navštívili predsedu základnej organizácie Slovenského zväzu chovateľov Milana Petroviča, ktorého poznáme ako organizátora oblastnej výstavy hydiny. Ochotne nám ukázal, aké urobil opatrenia na ochranu svojej hydiny. K jeho hydine sa nemá šancu dostať žiaden voľne žijúci vták. Dvere a steny kurína prekryl veľmi jemnou mriežkou, cez ktorú sa nedostane dovnútra ani hmyz. Milan Petrovič hydinu kŕmi iba vo vnútri a na dvor ju nepúšťa.
„O rozšírení vtáčej chrípky mám samozrejme informácie z tlače a televízie, ale o opatreniach som sa nedozvedel nikde. Niekde som to počul ako okrajovú informáciu, ale nikto ma ako funkcionára základnej organizácie Slovenského zväzu chovateľov na opatrenia neupozornil. Chovatelia hydiny, ktorí majú uznaný chov hydiny, patrím medzi nich aj ja, robia opatrenia z vlastnej iniciatívy. Pri uznanom chove hydiny sa hodnotí okrem iného aj jej ustajnenie. V súčasnosti čakám na pokyny, či je možné rozmnožovať hydinu v uznaných chovoch. Napríklad v Mošovciach sa to týka iba piatich chovateľov, ku ktorým chodia posudzovatelia hydiny. Súpis hydiny, ak ho bude robiť obec, by mi v žiadnom prípade neprekážal, no mám obavy, že tento rok v Mošovciach oblastná výstava hydiny, ktorú organizujeme počas jarmoku, nebude,„ dodal Milan Petrovič.
Veterinári znova oslovili obce
Regionálna veterinárna a potravinová správa v Martine spolu s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva v Martine v piatok pozvala starostov obcí Martinského a Turčianskoteplického okresu na stretnutie. Veterinári vyzvali predovšetkým tých starostov, ktorí si nesplnili úlohy zadané ešte v minulom roku, a svojich občanov a drobnochovateľov majú upovedomiť o základných opatreniach, ktoré by mali zabrániť šíreniu vtáčej chrípky a pristúpiť k evidencii chovu. Hygienici poskytli informácie o dodržiavaní hygieny. V tomto zmysle chcú postupne školiť aj lekárov, školy, materské školy a Rómov. Pre tých vyhotovili osobitý plagát v rómskom jazyku.
Autor: Mirka Dírerová
