Sklamanie v tejto podobe prežila aj štyridsaťročná žena z Martina, ktorú pre zachovanie anonymity budeme volať Andrea. Andrea má za sebou zatiaľ dve manželstvá a niekoľko pokusov o nadviazanie plnohodnotného vzťahu.
Prvé z manželstiev ju poznačilo natoľko, že trvalo dlho, kým sa s ním vyrovnala, dospela k odpusteniu a zároveň k rozhodnutiu, že raz to ešte skúsi. Andrea natrafila na to najhoršie, čo môže ženu postihnúť – na bitkára. S krásne tmavým Mohamedom zo Saudskej Arábie sa zoznámila v Prahe na letisku, kde pracovala. O rok a pol sa vzali, presťahovali sa na Slovensko a narodil sa im prvý syn. Prvú facku dostala už v prvých mesiacoch manželstva, potom ďalšiu, neskôr dostávala od neho údery častejšie. „Myslela som si, že je mrzutý a nervózny z tunajšej klímy a života, na ktoré si nemohol zvyknúť. Na jeho naliehanie sme sa teda presťahovali do do jeho vlasti. Porodila som mu ďalšieho syna, prestúpila na jeho vieru, snažila som sa, aby všetko fungovalo. Dokonca som si úžasne rozumela s jeho mamou, ktorá väčšinou, ak sa objavili v našom manželstve mračná, stála na mojej strane a rovnako aj Mohamedovi bratia. Svokra mala v dome rozhodujúce slovo, ale syna od pitia, hašišu a bitky neodnaučila. Keď som to už nemohla vydržať, potajomky som vzala synov a chcela s nimi ujsť domov na Slovensko. Žiaľ, dvakrát ma zadržali pri hraniciach a viac som sa o to nepokúšala. V najťažších chvíľach mal môj otec v Martine v roku 1994 ťažkú haváriu. Manžel ma za ním pustil, no bez synov.
To bolo naposledy, čo som ich videla,„ povedala ubolená matka, ktorá sa bála pekla, aké pri mužovi prežívala a do Saudskej Arábie sa už nevrátila. Podala žiadosť o rozvod. „Rozviedli nás iba na Slovensku, avšak deti mi manžel nechcel dať. Zabránil mi s nimi akokoľvek komunikovať, preto som ich nevidela, nepočula a donedávna som o nich ani nič nevedela. Spolu to bolo jedenásť rokov. Dva roky som preto prežívala hrozné chvíle. Bojovala som s ním. Napokon som pochopila, že sa musím vyrovnať s tým, že synov si už neuvidím,„ zlomil sa hlas Andrey, ktorá túžila byť znova matkou a milovanou ženou, preto sa opäť vydala. Za muža úplne iného, ako bol Mohamed. „Peter bol dobrák, s ktorým mám teraz už osemročné, dievčatko. Už keď som otehotnela, mala som výčitky. Voči mojim dvom synom i môjmu nastávajúcemu. Cítila som, že niečo medzi nami stojí. Dúfala som, že keď sa vezmeme a narodí sa malá, pochybnosti zmiznú. Žili sme spolu štyri roky, mohli byť šťastné, keby som nebola poznačená prvým manželstvom. Nedovolila som Petrovi priblížiť sa ku mne, chlad-
la som,„ spomína na tragédiu svojho života mladá žena, ktorá svojmu druhému mužovi nechcela ďalej ubližovať a navrhla rozvod.
Čím viac chladli city k manželovi, tým viac ľúbila muža, ktorého stretla ešte počas manželstva. Zdalo by sa, že sa začala pre Andreu písať nová kapitola. Tá šťastnejšia. „Začala som veriť, že s týmto sa mi nič podobné nestane. Lenže, vykľul sa z neho žiarlivec. Nikdy ma neudrel, no po predošlých skúsenostiach som vycúvala aj z tohto vzťahu.„ Nevzdávala sa. Hľadala šťastie a pokoj u niekoľkých mužov, no bolo ťažké nájsť takého, ktorý by jej po tom všetkom, čo prežila, vyhovoval. Bála sa, že by bola znova nešťastná, alebo že príde aj o svoje malé dievčatko.
Andrein život sa začal meniť len od nedávna. Jej známy bol navštíviť Mohameda. „Znovu sa oženil. Jeho druhá žena je však žiarlivá a nedokázala tolerovať, že podľa ich zákonov sme my dvaja ešte manželia. Donútila ho, aby sa so mnou rozviedol a ona zostala jeho jedinou zákonitou. Poslúchol ju. Tak ako v ostatnom. Veľmi sa zmenil – prestal piť, liečil sa, už nie je ani agresívny a domov mi po známom poslal darček – niekoľkominútovú videonahrávku mojich dvoch synov. Jedinú vetu, ktorú vie môj starší sedemnásťročný syn po anglicky, je: „Mami, ľúbime ťa, o rok prídem za tebou a budeme spolu. Prehrala som si to niekoľkokrát a stále plakala. Videla som ich po jedenástich rokoch. Telefonovala som aj s Mohamedom. Pomerili sme sa a ja som mu odpustila. Spadol zo srdca balvan a konečne cítim, že hoci kúsok minulosti ostane navždy vo mne, už som sa s ňou zmierila. Dokážem o svojom osude hovoriť bez bolesti a dokážem sa naplno rozdať láske, čomu ma naučil aj môj súčasný priateľ. Cítim sa šťastne ako nikdy predtým. Ktovie, možno sa raz znova vydám...„ ukončila s úprimným úsmevom Andrea.