„Medvede majú brlohy v odľahlejších častiach dolín alebo pohorí, kde je v súčasnosti stále veľa snehu, a je ťažké sa tam dostať. V častiach, ktoré sme prešli, sme zatiaľ stopy medveďov nenašli,„ povedala nám zoologička Mária Boďová zo Správy Národného parku Veľká Fatra vo Vrútkach, ktorá však vôbec nevylučuje, že by sa kráľ slovenských hôr neprebudil aj u nás. „Vyššie teploty ich určite z brlohov vytiahli. Medvede v zime využívajú zimný spánok na prečkanie času, keď je všade veľké množstvo snehu a oni nemajú možnosť získať potravu. Nespia teda kvôli zime samotnej, na ktorú sú dobre „vyzbrojení“ hustou srsťou a podkožným tukom. Prebúdzajú sa v závislosti od poveternostných podmienok, keď stúpne teplota vzduchu pod vplyvom jarného slniečka a zvýši sa aj teplota v brlohu. Medvede sa prebúdzajú a vychádzajú najskôr na kratšie prechádzky okolo brlohov, pričom zisťujú, či je už možné vyliezť úplne, alebo či je ešte všade veľa snehu. Počas jari medvede niekoľkokrát vyliezajú a opäť sa do brlohov vracajú.„
Pre oblasť Veľkej Fatry správa národného parku odhaduje výskyt asi polstovky chlpáčov. Z turčianskej strany na Lúčanskej Malej Fatre ich žije približne pätnásť. Sčítanie medveďov, ktoré sa pohybujú na veľkom teritóriu, je pomerne náročné a realizuje sa najlepšie na prvom jesennom snehu, keď sa dajú zaznamenať stopové dráhy. Aj sčítanie po poľovných revíroch je veľmi nepresné, pretože teritórium jedného medveďa prechádza aj cez niekoľko revírov,„ vysvetlila M. Boďová.
Medvede sa zdržujú na miestach, kde majú dostatok priestoru na získanie dostatočného množstva potravy, kde môžu prečkať zimu (napríklad jaskyne, vývraty) a kde majú pokoj. Vyhýbajú sa teda miestam, kde by mohli byť rušené hubármi, turistami, poľovníkmi alebo drevorubačmi. Hoci niektorých ľudí vyplaší na konci zimy správa, že sa po lese túlajú vyhladované a agresívne medvede, zooloóg Robin Rigg zo SWS – Spoločnosti pre výskum, vzdelávanie a spolužitie s prírodou v Liptovskom Hrádku ubezpečuje, že sa niet čoho obávať. „Medvede majú po zime spomalený metabolizmus a zatiaľ nebol žiaden prípad, keď medveď na Slovensku zaútočil na človeka ako na korisť,„ povedal. Napriek tomu odporúča zberateľom parohov alebo poľovníkom, aby boli najmä ráno a večer v blízkosti krmelcov a v okolí zdrojov potravy opatrní. „Ak by predsa len došlo k stretnutiu, netreba na prekvapeného medveďa kričať ani pred ním utekať, lebo to ho môže vyprovokovať k útoku. Lepšie je zostať stáť a ak sa medveď nebude približovať, vtedy treba pomaly cúvať späť,„ dodáva R. Rigg.