Článok pokračuje pod video reklamou
ice a okolia by chceli presadiť variant, pri ktorom by R3 neviedla cez Turiec, ale cez krajské mesto na hornom Pohroní. V takomto prípade by bolo treba pod Nízkymi Tatrami vykopať veľmi dlhý tunel. Údajne navrhli 13,7 km dlhý tunel s dvoma jazdnými pruhmi, aby banskobystrický variant bol lacnejší. Pri Turčianskom variante by bolo treba niekoľko kratších tunelov s celkovou dĺžkou 4 až 7 kilometrov, prípadne väčší zásek do terénu. V Turci máme lyžiarske strediská, teplické kúpele, ktoré by výstavba rýchlostnej komunikácie z hľadiska dostupnosti vyniesla o poschodie vyššie. Diaľničné prepojenie severu a juhu by malo veľký význam aj pre rozvoj turčianskeho priemyslu. Samozrejme o rozvoj ide aj Bystričanom, preto budú presadzovať variant R3, ktorý je výhodnejší pre nich. Vyzerá to tak, že ho budú presadzovať aj vtedy, ak bude niekoľkonásobne drahší ako turčiansky variant.
Neférová hra
Podľa štátnej plánovacej dokumentácie zapísanej v Koncepcii územného rozvoja Slovenska, ktorú prijali v decembri roku 2001 (KURS 2001) a ostatných medzinárodných dokumentov, napríklad TINA, by Slovensko malo prikročiť k turčianskemu variantu R3. Neustále spochybňovanie tejto alternatívy rôznymi inštitúciami smerovalo až k návrhu porovnávacej štúdie bystrického variantu. Predstavitelia samosprávy horného Turca požadovali zverejnenie podkladov a odbornú diskusiu aj na úrovni Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií. V roku 2001 totiž vypracoval Cestný investorský útvar v Banskej Bystrici spomínanú ekonomickú porovnávaciu štúdiu a do výdavkov turčianskej alternatívy započítal aj celkové náklady na dobudovanie diaľnice na úseku D1 z Martina do Ružomberka, čo je suma 20 miliárd korún. Porovnávanie štvorpruhového turčianskeho variantu s bystrickým variantom, ktorý počítal s prepojením horného Pohronia s Liptovom tunelom s dvoma pruhmi, bolo tiež neférové. Údržba a prevádzkovanie dlhého tunela je tiež neporovnateľne drahšie ako rovnako dlhého cestného úseku. Treba pripomenúť, že čo sa týka stúpania, preklenutie Nízkych Tatier pozemnou cestou je nemožné, lebo podľa kritérií Európskej únie môže mať diaľnica maximálne stúpanie 3 percentá. Z environmentálneho hľadiska je na tom lepšie turčiansky variant, ktorý počíta s tým, že rýchlostná komunikácia by sa dotýkala Národného parku Veľká Fatra, pri bystrickom variante by však diaľnica prechádzala priamo cez Národný park Nízke Tatry.
Rozhodujúce slovo ale budú mať odborníci. Primátor Turčianskych Teplíc Jozef Turčány so starostami horného Turca preto pozval ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča do Turčianskych Teplíc, aby prediskutovali s ním trasu R3 a iné problémy miestneho i krajského významu. Bolo to historicky prvé stretnutie s ministrom dopravy pôšt a telekomunikácií so zástupcami turčianskej samosprávy a verejnej správy, na ktorom sa mohli zástupcovia turčianskej samosprávy vyjadriť k trase R3. Uskutočnilo sa v piatok 10. marca.
Porovnanie kvôli čistému svedomiu
Pavol Prokopovič na spomínanom stretnutí povedal, v akom štádiu sú práce na porovnávaciu štúdiu bystrického a turčianskeho variantu. „Ministerstvo oslovili aj občania banskobystrického regiónu, ktorí nám tiež povedali množstvo argumentov pre realizáciu ich variantu. Aby sme mali čisté svedomie, dali sme vypracovať porovnávaciu štúdiu. Dáme ju okomentovať aj zástupcom turčianskeho regiónu. Vo všetkých plánoch doteraz figuroval turčiansky variant,„ povedal nám na tlačovom brífingu po stretnutí so starostami Pavol Prokopovič. Zároveň potvrdil, že tento rok sa skončila príprava dokumentácie rekonštrukcie cesty 1/65, lebo ministerstvo životného prostredia počíta s ukončením kamiónovej dopravy cez Donovaly, takže cestný ťah medzi Turčianskymi Teplicami a Martinom bude oveľa viac zaťažený. „Zmenili sme priority, s rekonštrukciou cesty 1/65 začneme v Turčianskych Tepliciach a pokračovať v nej budeme ďalej po panelovej ceste do Martina. 1/65,„ dodal Pavol Prokopovič. Ako povedal, na základe uznesenia vlády SR by malo byť do roku 2010 dokončené aj diaľničné prepojenie Bratislavy so Žilinou, Prešovom a Košicami (diaľnica D1), čo je podmienené aj dokončením tunela medzi Višňovým a Dubnou Skalou. Tunel vybudujú zo súkromných zdrojov v rámci PPP projektov.
Minulý týždeň navštívil Turčianske Teplice aj minister životného prostredia László Miklós. Starostom povedal, že ministerstvo vždy z environmentálneho hľadiska podporovalo tunelové varianty. Budovanie tunela podľa bystrického variantu R3 je ale podľa L. Miklósa málo pravdepodobné.
