Mal dve dcéry a jedného syna. Jedna z nich, Ľudmila Líšková, je najstaršou rodáčkou z Borcovej. Narodila 13. marca 1903 a ako sme už v NŽT písali pred približne dvoma rokmi, v súčasnosti žije v USA. Ľudmila Líšková sa ešte učila po maďarsky a po skončení meštianky v Martine študovala v Učiteľskom ústave v Turčianskych Tepliciach a od druhého ročníka v Bratislave. Po ukončení školy učila na Kysuciach v Skalitom v náročných podmienkach. V zime, keď potrebovala ísť do Čadce, alebo domov na návštevu, sa musela brodiť hlbokým snehom. Po svadbe nasledovala svojho manžela, ktorý pracoval v Pittsburgu na Československom konzuláte. V roku 1932 ho preložili do Prahy, kde zostal s manželkou až do roku 1951. Vtedy dali Jána Líšku do penzie a obaja sa s manželkou presťahovali do Borcovej. Líškovcom sa narodili v USA tri deti. Najstaršia Elenka sa narodila v roku 1925, Ján v roku 1927 a najmladšia Oľga v roku 1928. V roku 1946 prišli s rodičmi do Prahy a študovali vysoké školy. Keď boli pre svoj americký pôvod prenasledovaní, odišli v roku 1948 do USA. Bez detí im bolo na Slovensku smutno. V roku 1966 dostali manželia Líškovci povolenie odcestovať za deťmi, ale najskôr sa museli zrieknuť dôchodku a všetkých nehnuteľností v prospech Československého štátu.
A tak s kufríkom v ruke odišli do USA. Ján Líška si ešte našiel prácu účtovníka vo veľkoobchode a dostával o niečo väčšiu mzdu ako minimálnu penziu.
V kruhu svojich detí, ktoré boli k svojim rodičom mimoriadne pozorné, si Líškovci rýchlo zvykli na nové prostredie, ale k rodnému Slovensku a Borcovej sa vracali v spomienkach na tie najkrajšie zážitky. V roku 1975 manžel tety Ľudmily Líškovej náhle zomrel a ona musela prežiť aj ďalšie bolestné straty. Zomrela jej dcéra Oľga a zať, ale aj manžel najstaršej dcéry Elenky. Zabudnúť na straty nebolo ľahké, ale boli tu deti, päť vnučiek, dvaja vnuci, štyri pravnučky a jeden pravnuk. Ľudmila Líšková si napriek svojmu veku veľmi dobre pamätá na Borcovú, na svojich bývalých susedov, zaujíma sa o dianie na Slovensku a sleduje ho v spravodajstve. Stále si dopisuje s príbuznými, okrem iných aj s Annou Rišianovou, ktorá jej píše o dianí v Borcovej, o životných cestách ľudí, s ktorými sa pozná a zaspomína si na staré časy. Anna Rišianová nám poskytla aj fotografiu z vlaňajších osláv 102. narodenín Ľudmily Líškovej. Najstaršia rodáčka z Borcovej sa pravdepodobne (nedokázali sme to zistiť) dožila aj osláv svojich 103. narodenín, ktoré mala minulý týždeň.