Pondelok, 14. jún, 2021 | Meniny má VasilKrížovkyKrížovky
Z GALÉRIE ŠPORTOVCOV TURCA

Štýlový pretekár v botaskách

Keď prekvitala v Martine ľahká atletika, pri jej vzostupe pomáhal aj Milan Bartoš. Jej slávu šíril po svete ako chodec na dlhých tratiach. Odpochodovať čistým štýlom 50 km za 4 hodiny a 14 minút, to si vyžadovalo svedomitú prípravu. V súčasnosti sú síce c

Milan Bartoš zbieral vavríny na chodeckých tratiach
hodci najvyšších kvalít o čosi rýchlejší, ale je to dané podmienkami, ktoré majú na prípravu. V neposlednom rade aj ich výstroj je oveľa kvalitnejší a takmer s dokonalosťou prispôsobený. Týka sa to najmä obuvi. Za jeho pretekárskych čias boli k dispozícií iba sériovo vyrábané botasky z Botany. A teraz? Chodecké obutie vyrábajú svetové renomované firmy nielen šité na mieru a hmotnosť pretekára, ale aj na podmienky počasia a tratí. A tak obutie často rozhoduje o celkovom umiestnení. Vlastniť chodecké obutie od svetových firiem bolo vtedy pred rokmi iba želaním.
Zaplať za tričko!
Milan Bartoš bol skromný mládenec zo Žabokriek a aj sám na vlastnej koži spoznal, že na slovenskú atletiku sa nedostávalo toľko finančných prostriedkov ako v Čechách. Raz sa mu stalo, že po pretekoch na Lugano Trophy v Terste, kde skončil na výbornom18. mieste, si chcel nechať tričko na pamiatku. Ešte ho opatruje, ale keď si ho chcel nechať, musel zaplatiť 60 korún do pokladne ČSTV. Také móresy vtedy panovali. Alebo ďalší príklad: vzápätí ich čakali štarty v Škandinávii a štátny tréner im povedal, aby si teplákové súpravy zobrali domov a pripravili ich na reprezentáciu. Lenže zájazd sa nakoniec neuskutočnil, takže Milan tepláky poslal do Prahy poštou. Asi o tri mesiace mu prišla upomienka, že ich má vrátiť... Ešteže si doklad od balíka si svedomite opatroval. Boli to zvláštne roky... Keď o tom prehodil slovo – dve so zahraničnými súpermi, tí nechceli veriť. S úsmevom dnes spomína aj na cestovanie na preteky. Obyčajne chodili vlakovými spojmi, a tak sa niekedy až po dvoch – troch dňoch cestovania dostali na miesto pretekov. Vyhovárať sa na únavu, sa nenosilo.
Z bežca chodec
Milan Bartoš sa dostal k ľahkej atletike pomerne neskoro. Na martinskej škvare začínal ako bežec. Mládenca si postupne vzal pod svoje krídla tréner Vladimír Deváty a prerobil ho na chodca. „Prvú 50-kilometrovú trať som ako pretekár ZŤS Martin absolvoval na majstrovstvách Československa na trati Přerov – Kojetín – Přerov,„ spomína Milan Bartoš. „Moja prvá cesta v reprezentačnom drese viedla do Talianska, na vtedy najväčšie preteky v Európe. Do Ríma som pricestoval bez trénera. Tam sa ma ujal banskobystrický tréner Róbert Rozim. Vtedy som bol už pretekárom Dukly Banská Bystrica.„
Dvojnásobný majster
V Ríme po rôznych peripetiách preteky nakoniec vzdal na 38. kilometri. Bola vysoká teplota, na akú nebol zvyknutý, a vysoká vlhkosť vzduchu mu nedovolila pokračovať. Neskôr si to všetko vynahradil. Dvakrát ho dekorovali za majstra Československa v chôdzi. Na trati Praha – Poděbrady získal titul majstra republiky. Ten si váži nadovšetko. Na 42. ročníku sa zúčastnilo 54 chodcov, osemnásť ich bolo zo zahraničia. Vo svojej pretekárskej ére obdivoval Juraja Benčíka, veľkými súpermi mu boli aj Evžen Zedník i Václav Dostálik. Zo svetových chodcov mal rád na trati najmä Nemca Kannenberga. Bol to vraj mimoriadne húževnatý pretekár a Milan cítil, že mal s ním veľa spoločné. Bartošovi, ako rýchlo sa dostal medzi chodeckú elitu, tak rýchlo vyhasla jeho žiara na atletickej oblohe. Nešťastne. Bolo to pri pretekoch v Miláne. Nedal si pozor, stúpil do prázdna medzi cestou a chodníkom, stratil koordináciu pohybu a ozvala sa bolesť, ktorá ho dlhšie trápila.
Nedobrovoľný koniec
Posledné preteky absolvoval v Užhorode roku 1977. Nálada na pretekoch bola vynikajúca, veď Užhorod bol zaplavený Slovákmi. Ako hovorí, išiel o dušu, ľudia vôkol trate ho veľmi povzbudzovali. Lenže ľavá noha sa stále viac ozývala bolesťou. Nie poslednýkrát. Pred pretekmi na severe Európy sa v nemocnici v Prahe na Bulovke dozvedel smutnú vetu: vraj ide o vážne poškodenú chrupavku na kĺbe ľavej nohy. Dovtedy lekári tvrdili, že ide len o zápal a postupne to ustane. To bola veta, ktorá mu prakticky ohlásila koniec veľkej kariéry. „S koncom kariéry chodca som sa nevedel dlhší čas zmieriť, ale presvedčil som sa, že na Bulovke mali predsa len pravdu. Musel som nedobrovoľne skončiť. V atletickom klube ZŤS Martin mi síce ponúkali možnosť trénovať, ale to som neakceptoval, lebo vtedy boli v klube skúsení tréneri, lepší akoby som bol ja. Takí moji učitelia, akými boli Vladimír Deváty alebo Blažej Ruman, sa tak ľahko nerodia. Na štúdiá na Fakulte telesnej výchovy a športu som nepomýšľal, tak som zostal pracovať vo vrútockej ŽOS-ke. Aj teraz pracujem v železiarskej branži.„
Kde je chyba?
Na chôdzu nezanevrel, ak je príležitosť, rád sa pozrie na preteky. Potvrdzuje, že veľa sa v nej zmenilo. Niekedy sa mu zdá, že štýl v jeho disciplíne nie je taký čistý, ako by mal byť. Niekedy, vraj rozhodcovia nedbajú, že pretekár neodšliape trať, ale ju odbehne. Mrzí ho, že už nemá veľa nasledovníkov.
„Mladí akoby zabúdali na športovanie. Málo sa ich zapája do súťaží. Martin nie je výnimkou. Moji vrstovníci si pamätajú na Turčianske športové hry mládeže, keď doslova okupovali štadión. Týždeň sa súťažilo. A dnes? Atletický ovál štadióna je v úbohom stave, hry skryli do Turian. Nedostatočná základňa sa prejavuje od najnižších súťaží. Deti sa neschádzajú na športoviskách, ale hrbia sa pri počítačoch, niektoré ihriská sú im neprístupné. Kde je chyba? My sme chceli niečo dokázať, mali sme dostatok vôle aj na zvládnutie iných povinností, dnes sa hľadajú cesty ľahšieho odporu,„ zamýšľa sa.
Milan Bartoš každý deň brázdi cestu z domu v Žabokrekoch do Martina. Vyprevádza ho manželka Anežka, niekdajšia oštepárka v klube Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, a tiež trénerka dievčat v Martine. Tá sa zdokonaľuje v angličtine, aby so 7-ročnou vnučkou Jessicou, ktorá žije s rodičmi v kanadskom Calgari, aby sa mohla sa rozprávať aj anglicky.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  2. Ako sa mení dynamika firiem?
  3. Ako kedysi vyzerali bratislavské mýta? Bol tam cintorín aj sady
  4. Regeneračný spánok s ideálne podopretou chrbticou
  5. Hudbou proti holorubom.
  6. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy
  7. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  8. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  9. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  10. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  1. Behind every successful business lies a set of skilled people
  2. Klimatická zmena rozkývala štatistiky škôd na domoch a bytoch
  3. Ako sa mení dynamika firiem?
  4. Hudbou proti holorubom.
  5. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  6. Pečeň je priamo zodpovedná za stav vášho imunitného systému
  7. Ako kedysi vyzerali bratislavské mýta? Bol tam cintorín aj sady
  8. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  9. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  10. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 19 045
  2. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 12 272
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 11 128
  4. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 9 579
  5. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov 9 427
  6. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 9 395
  7. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány? 7 284
  8. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť 6 108
  9. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 5 656
  10. Tostov palác - moderné bývanie s atmosférou historických Košíc 4 951
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

V utorok začne v Martine Slovesná jar, potrvá do štvrtka.

Tri dni bude trvať najstarší literárny festival na Slovensku


4 h
Návštevníci sa môžu potešiť pohľadom na dychberúce fotografické snímky turčianskeho fotografa Gustáva Hegedüša v netradičnom spojení poézie z pera Ondreja Nagaja.

V Galérii Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach prebieha ešte do zajtra výnimočná výstava projektu V lese.


8 h
Dohrávka prvej triedy sa nehrala.

Futbalisti Turčianskej Štiavničky ani v druhej dohrávke nestrelili gól, a tak si bodové konto nevylepšili. V druhej triede sa po úvodných zápasoch situácia ešte viac zamotala.


14 h
Fotograf Jozef Morgoš taký úspech vo svete nečakal.

Jozef Morgoš taký úspech nečakal.


17 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Bol by to prvý prípad na Slovensku, kedy medveď zabil človeka.


8 h

Jozef Morgoš taký úspech nečakal.


17 h

Polícia považuje križovatku za neuralgický bod. Župan nepodpísal kolaudačné rozhodnutie.


15 h

Sprievodný program má trvať štyri hodiny. Ľudia si budú môcť vlastnoručne vyrobiť odznak s logom.


13. jún

Už ste čítali?