Streda, 16. jún, 2021 | Meniny má Blanka, BiankaKrížovkyKrížovky

Pochovala som Erika

Takže na SuperStar sa nemám pýtať? Ani ju nepozeráte? Iba trochu, ale myslím si, že má lepšiu úroveň, ako vlani.

Takže na SuperStar sa nemám pýtať? Ani ju nepozeráte?
Iba trochu, ale myslím si, že má lepšiu úroveň, ako vlani.
Nezanevreli ste na spev po tom, čo o vás povedal Habera?
Ten pán nič nemôže zmeniť na tom, že hudba ma baví odmalička. Pospevovala som si v škole cez prestávky a dokonca aj cez hodinu. Keď som bola prváčka, učiteľka povedala, že mám hudobný talent a odporučila mi prestúpiť do triedy s hudobným zameraním. Keď som vyhrala v Kakaoslávikoch, porota si asi nemyslela, že neviem spievať. Ja bez muziky jednoducho nemôžem. Kebyže ohluchnem, asi zomriem.
Hráte na nejaký hudobný nástroj?
Viem hrať na klavíri, čo počujem, to zahrám aj bez nôt. Chodila som aj na flautu, mala som super učiteľku, ale pri pôrode dvojičiek zomrela a odvtedy som na flautu zanevrela.
Máte vlastné cédečko a točili ste video-klip...
Ale nie je dokončený. Cédečka boli vlastne len tri, nahrávalo sa v akadémii umení v B. Bystrici. Jedno zostalo tam, druhé mám ja a tretie sa stratilo...
Kedy ste vlastne prišli na to, že ste skôr dievča ako chlapec ?
Neviem presne. Ale keď som mala asi šesť rokov a pozerala som nejaký film alebo rozprávku, predstavovala som si, ako ma ten filmový hrdina drží za ruku. Proste pocit istoty veľkej dlane. V škole som sa hrala so spolužiačkami, bábikami, s chalanmi som si proste nerozumela. Keď sme išli hrať futbal, posadili ma do brány, nebavilo ma to. Ale do siedmej triedy sa to ešte ako tak dalo, potom som odmietla chodiť do školy, nechcelo sa mi žiť. Išla som s mamou k psychologičke a prestúpila som na inú školu. Tam to chvíľu tiež ako-tak išlo, potom som si raz dala lesk na pery a bolo zle. Ale devinu som nejako skončila.
Ako bolo na strednej škole?
Chcela som ísť na pedagogickú, ale nezobrali ma, tak som išla do B. Štiavnice na chemickú priemyslovku. Každý si myslel, že som baba. Keď sme sa predstavovali a povedala som svoje meno, všetci boli „vyvalení“, že som chlapec. Bývala som na internáte, samozrejme, s chalanmi. Prišli k nám do izby štvrtáci a čudovali sa, že prváci, a už tam majú babu. Na internáte som ale nebola dlho, moji spolubývajúci boli grázli, všetko sa potom zviezlo na všetkých. Učiť sa tam nedalo, tak som radšej chodila každý deň domov do B. Bystrice päťdesiat kilometrov, väčšinou stopom.
Komu ste sa prvému zdôverili so svojimi problémami?
Prvá zo mňa vytiahla pravdu mamina sestra a potom som to povedala rodičom.
Ako reagovali?
Otec tomu nechcel veriť, proste sa zobral a išiel to predýchať. Mamina sa k tomu postavila čelom, ale asi tajne dúfala, že to nebude pravda. Bohužiaľ, je. Potom sme vyhľadali psychológa, ten ma odporučil na sexuológa, ten na ďalšieho sexuológa, a tak som chodila ako magor od doktora k doktorovi a začali riešiť problém, čo vlastne som, či transsexuál či homosexuál, či sa cítim viac ako chalan, alebo odmietam svoje telo a chcem byť ženou. Nakoniec dospeli k diagnóze F 76 – transsexualita.
Potom ste verejne priznali farbu?
Začala som si maľovať riasy, používať dermakol. Vytýkali mi, že sa výstredne obliekam, aké mám vlasy a že vraj ruším školskú morálku. Ale keď mal niekto na tričku marišku a na hodine bol úplne mimo total brutal, to im nevadilo. Dalo by sa povedať, že asi polovica ma rešpektovala, polovica odsudzovala, alebo sa na mne bavila.
Strednú školu ste však nedokončili. Prečo?
Lebo SuperStar... Najskôr som sa na ňu strašne tešila, myslela som, že sa konečne môžem presadiť. Nechcela som nič, len zaspievať, ale viac hodnotili môj výzor ako spev. Zrazu si ma každý obzeral na ulici aj v autobuse, písali o mne v novinách, tŕpla som, čo kto urobí, keď ma spozná. Bol to stres, mala som strach. Naši do mňa hustili, aby som sa dala ostrihať, prefarbiť, nosila okuliare, aby ma nikto nespoznal. Proste ma chceli chrániť. Ale ja som si strašne, neviem prečo, zakladala na vlasoch, vždy som ich chcela mať dlhé a nechcela som sa dať ostrihať. Nezvládla som ten tlak, prišiel skrat, nervy a začala som sa sama strihať. Keby ma otec nezastavil, tak som dohola. Dlho som potom nosila baretku aj v škole. Každého profesora osobne som sa pýtala, či ju môžem mať. Po SuperStar sa už v škole nedalo, triedna ma nemala v láske, všeličo o mne narozprávala. Tak som si urobila vizážistický kurz a chcela som sa tomu venovať. Snívam o tom, ale na to treba peniaze.
O čom ešte snívate?
Napríklad o tom, že raz prídem do Bystrice v lodičkách, minisukni, s krásnou postavičkou a všetci tí, ktorí ma nemali radi, spadnú z nôh. A to si splním. Len lodičky budú asi problém, lebo mám nohy osmičky. A samozrejme, musím schudnúť. Keď mám silnú motiváciu, dokážem to. Trochu sa síce bojím, že keď budem brať hormonálne lieky, skôr priberiem, ale budem na sebe pracovať. Ale môj najväčší sen je nájsť si chalana, ktorý mi bude najprv kamarát až potom muž, založiť si rodinu a mať deti. Normálne chodiť do práce, zapadnúť do spoločnosti, túžim po úplne obyčajnom živote, aby som nemala už ten pocit úzkosti, že som nejaké ho..o oproti vám. Jednoduché a pritom nedosiahnuteľné...
Cítite sa ako žena, vyzeráte ako žena, nosíte dokonca podprsenku, ale predsa len, niečo máte navyše a niečo vám chýba. Čo s tým?
Doteraz som vlastne nemohla nič, kým som nemala osemnásť. Chcem ísť na operáciu, dať si zmeniť pohlavie, ale nie je to také jednoduché a nedá sa to hneď. Najprv musí byť hormonálna liečba, kopec vyšetrení u rôznych lekárov, sexuológov, psychológov. Ale čo je úplne základná podmienka, okolie a všetci ľudia ma musia vnímať a oslovovať ako ženu. Aj ma tak berú. Nedávno ma tu jeden muž balil...
A čo vy? Mali ste už nejaké vzťahy s mužmi?
Doteraz som chodila s tromi a celý čas boli v tom, že som baba. Prvý ukončil vzťah on, druhý ja a na toho tretieho stále myslím. Povedala som mu, kto som, čo som. Ťahal to síce zo mňa ako z chlpatej deky, lebo raz, keď ma pohladil po tvári, trochu zaškrel. Vedela som, čo sa môže stať, že ma možno zbije, alebo aj zabije a čau parky. Ale dopadlo to dobre. Normálne sme sa o tom porozprávali, viedli sme dlhé debaty. S ním sa dalo rozprávať o všetkom, o knihách, o mágii či tajomných veciach, ktoré ma priťahujú. Bol to najkrajší vzťah, aký som doteraz mala, lebo som sa nemusela pretvarovať a mať strach, že to zistí. Nemohol tomu zo začiatku síce uveriť, ale povedal, že sa na mňa nehnevá, že som ho zasiahla ako nožíkom do srdca, že bude so mnou až do operácie a spolu všetko zvládneme.
Ste teraz v kontakte?
Nie. Asi stratil telefón, ako ho poznám.
Stretli ste sa niekedy s agresivitou, vyhrážkami, preto, že ste iná?
Raz som bola s kamarátkami v bare, prišiel za mnou jeden chlap a povedal mi, že nie som žena. Naháňal ma po celom bare, chcel ma zbiť. Barmanka musela zavolať políciu. Našťastie sa ma zastal kamarátkin priateľ a schytal to za mňa. Ja som sa s kamarátkou skryla do kríkov a tam sme čušali, kým neprišli policajti. Ľudia reagujú rôzne. Niektorí si pýtajú autogramy, iní mi nadávajú do buzerantov...
* * *
Počas celého rozhovoru v bare sedela pri nás aj Luciina mama.
Za všetky iba jedna veta: „Nie je to jednoduché, ale je to moje dieťa a budem pri ňom stáť. Chcem, aby bola šťastná a keď bude šťastná ona, budem aj ja.“
Lucia má za sebou aj pred sebou ešte veľa problémov a starostí. Málokto si vie predstaviť, ako sa asi cíti žena uväznená v mužskom tele. Sú situácie, ktoré nepochopí ten, kto neprežil. Ani ja si to neviem predstaviť, ale držím Lucii palce, aby sa z väzenia, do ktorého sa dostala nie vlastnou vinou, raz vyslobodila.(bea)

Inzercia - Tlačové správy

  1. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  2. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  3. Ako sa mení dynamika firiem?
  4. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom
  5. Zázračná hranica kilometrov, po ktorej sa vám elektromobil neoplatí
  6. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  7. Po Slovensku na motorke
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  10. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  3. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  4. Začíname prikrmovať: Ako vybrať detskú ovocnú výživu?
  5. Arónia: Spoznajte jej zázračné účinky na zdravie, chutné recepty
  6. Po Slovensku na motorke
  7. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  10. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 23 898
  2. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 13 768
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 12 748
  4. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 10 820
  5. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 9 575
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 8 730
  7. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány? 7 329
  8. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť 7 011
  9. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 5 285
  10. Po Slovensku na motorke 5 202
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Plánované operácie sa rozbehli aj v Univerzitnej nemocnice v Martine.

Aktuálne najviac pacientov čaká na ortopedické operácie. V Univerzitnej nemocnici Martin sa zoznam čakateľov na výmenu bedrového kĺbu aktuálne šplhá k číslu deväťsto.


8 h
Prvoligový tím HK Martin sa postupne profiluje.

Tím HK Martin postupne formuje káder na novú sezónu.


6 h
Hodina slovenčiny v kúpeľnom parku v Turčianskych Tepliciach.

Pribúdajú svadby i rodinné oslavy.


9 h

Pozrite si MY športujeme.


9 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

K príčine smrti sa vyjadria, až keď budú k dispozícii laboratórne výsledky. Predbežne to s očkovaním nesúvislo.


15. jún

Predškoláka musel previezť vrtuľník.


7 h

Zrazená osoba utrpela doposiaľ nezistené zranenia.


SITA 22 h

Varil v michelinských reštauráciách, aj pre arabského princa. Teraz sa usadil v Nitre, v hoteli Capital na Farskej ulici, a buduje si tu kuchyňu presne podľa svojich predstáv.


re 14. jún

Už ste čítali?