Článok pokračuje pod video reklamou
KLÁŠTOR POD ZNIEVOM
odne nazýval Turčiansky hrad, sa nachádza v hraničnej listine kráľa Kolomana z roku 1113. Osada pod hradom sa v nej spomína pod názvom Villa sancti Ipoliti. Obec sa vyvinula z podhradia a v polovici 12. storočia patrila zoborským benediktínom. Rozvíjala sa pri obchodnej ceste z Ponitria do Poľska. Do 16. storočia sa podľa Turčianskeho hradu nazývala Turčianske Podhradie. Po premenovaní hradu na Zniev sa zmenil aj názov obce na Znievske Podhradie. Asi od 18. storočia sa používa pomenovanie Kláštor pod Znievom. Na obnovu Turca zničeného Tatármi povolala v polovici 13. storočia kráľ Belo IV. do hradu Zniev premonštrátov. Po ich príchode nastalo obdobie hospodárskeho rozmachu osady. V roku 1578 vznikla v Kláštore pod Znievom prvá botanická záhrada liečivých rastlín v strednej Európe, ktorá sa stala základom neskoršieho olejkárstva a šafraníctva. Rehoľníci tu zriadili lekáreň. S hospodárskym rozvojom súvisel aj rozvoj školstva. Vznikla staviteľská škola a dielňa. Premonštrátov v druhej polovici 16. storočia v kláštore vystriedali jezuiti.
V roku 1773 Mária Terézia jezuitskú rehoľu zrušila a majetok jezuitov darovala Trnavskej univerzite. V Kláštore pod Znievom pokračoval rozvoj remesiel, čo podnietilo ďalší hospodársky rozkvet. Zároveň sa rozširovala vzdelávacie činnosť a upevňovalo národné povedomie a slovanská vzájomnosť. Začiatkom 18. storočia v Kláštore pod Znievom založili umelecko–rezbársku školu, ktorá bola jediná svojho druhu v Uhorsku. Od roku 1850 bol Kláštor pod Znievom sídlom okresu a súdu. V druhej polovici 19. storočia sa stal jedným z centier slovenského národného hnutia. Najkrajšie obdobie v novodobých dejinách Kláštora pod Znievom otvorilo Memorandum národa slovenského a založenie Matice slovenskej. Vytvorili sa podmienky na vznik jedného z prvých troch slovenských gymnázií v Uhorsku, ktoré existovalo v rokoch 1869 až 1874. Na jeho čelo sa postavil pedagóg a národovec Martin Čulen, ktorý z ústavu vybudoval prvé reálne gymnázium v Uhorsku. Dôraz sa kládol najmä na vyučovanie prírodných vied, predovšetkým fyziky. Gymnázium pre vyše 150 žiakov bolo vedené v národnom duchu, vďaka čomu vychovalo novú generáciu slovenských národovcov. V decembri 1874 František Jozef I. s konečnou platnosťou rozhodol o zrušení gymnázia v Kláštore pod Znievom. Maďarské úrady v obave pred slovenským národným účinkovaním gymnázia otvorili už v r. 1870 vlastný vládny učiteľský ústav v mestečku ako protiklad k slovenskému gymnáziu, v ktorom študoval napríklad Martin Kukučín a Jozef Gregor Tajovský. Koncom 19. storočia začali viaceré miestne podniky zanikať, čo malo vplyv aj na úpadok obchodu. Obyvatelia radšej cestovali ako kupci po Európe. V roku 1910 sídlo okresného úradu preniesli z Kláštora pod Znievom do Turčianskych Teplíc.
Pamiatkové jadro Kláštora pod Znievom sa rozkladá pozdĺž potoka pretekajúceho od západu na východ. Mestečko charakterizuje zachovaná pôvodná urbanistická štruktúra. Historicky a architektonicky najcennejší je areál bývalého prepošstva s kostolom a farský kostol s priľahlými stavbami. Kostol Panny Márie a kláštor premonštrátov pochádza z polovice 13. storočia. V 16. storočí kláštornú budovu prestavali a kostol dostal renesančnú klenbu.V centre obce sa nachádza farský kostol sv. Mikuláša z druhej polovice 13. storočia, ktorý v 18. storočí spolu s farou a radnicou upravili v štýle baroka. Z ďalších pamiatkovo chránených objektov zaujme zrekonštruovaná budova slovenského katolíckeho gymnázia z rokov 1869 až 1874, klasicistická radnica z roku 1780, budova ľudovej školy a niekoľko zemianskych kúrií. V miestnej časti Lazany sa zachovalo viacero domov dokumentujúcich ľudovú architektúru z prvej polovice 19. storočia. Chránené je lipové stromoradie pozdĺž potoka, stromy pred kláštorom a v kláštornej záhrade. Pri múre kláštornej záhrady rastie 400-ročná lipa s výškou asi 25 m a obvodom vyše 650 cm. Pred druhou budovou gymnázia sa nachádza busta Martina Čulena (1823 – 1894), prvého riaditeľa znievskokláštorského gymnázia. Pred základnú školu umiestnili bustu miestneho rodáka Alexandra Moyzesa (1906 – 1984), hudobného skladateľa a jedného z hlavných predstaviteľov slovenskej medzivojnovej hudobnej moderny.
Turistické zaujímavosti
Obec je východiskom zeleno značkovanej turistickej trasy, ktorá vedie okolo cintorína južným smerom. Pokračuje po zalesnenom svahu, na ktorom sa rozkladá Kalvária z roku 1728 s barokovým kostolom s obrazmi od J. B. Klemensa. Od Kalvárie chodník stúpa strmým lesným svahom a asi o 1,5 hodiny dosiahne zrúcaniny stredovekého hradu Zniev. Z hľadiska veľkosti patril medzi najmenšie slovenské hrady, avšak vďaka polohe sa radí medzi najvyššie položené hrady na Slovensku (988 m). Pôvodný hrad, ktorý stál na vyššom temene vrchu, sa spomína v roku 1243 ako Turčiansky hrad (castrum Turucz). Kamenný hrad začali budovať v polovici 13. storočia. Z tohto obdobia pochádza štvorhranná veža, ktorá sa zachovala dodnes. V 14. storočí sídlo Turčianskej župy preniesli na hrad Sklabiňa a tak znievsky hrad, ktorý vlastnili premonštráti, nadobúdal v porovnaní s ostatnými hradmi v Turci čoraz menší význam. Na určitý čas tu umiestnili archív Turčianskeho konventu, ktorý koncom 17. storočia presťahovali do Sklabine. V roku 1681 znievsky hrad podpálili Thököliho vojaci a v roku 1705 Rákócziho vojaci. Od 18. storočia postupne pustol a menil sa na ruiny. Zo zrúcanín je pekný výhľad na Turčiansku kotlinu alebo severnejšie ležiacu Kláštorskú dolinu.
Známe osobnosti
Ján Capko-Znievsky, Martin Čulen, Janko Kráľ, Alexander Moyzes, František Hrušovský a mnoho iných.
Kontakt:
Obecný úrad, Kláštor pod Znievom 181, 038 43
Tel.: 00421/ (0)43/ 490 18 42-3, 493 31 00
