Martin - ok, je už na mnohých miestach samá diera. Práve v tomto čase by sa mal začať frontálny útok proti hlodavcom, ktorých skôr pribúda, ako odbúda. Nedávno sme sa zaujímali o to, či v Martine prijali všeobecne záväzné opatrenie (VZN), ktoré by riešilo komplexne túto problematiku a zosúlaďovalo postup všetkých zainteresovaných na území mesta. Ako nám vtedy povedala hovorkyňa mesta Katarína Mažáriová, Martin takéto VZN nemá a hoci, vraj, snaha o jeho prijatie bola, zastalo to na názore, že nie je potrebné ho ani prijať, pretože túto problematiku rieši zákon. Je síce pravda, že zákon na to pamätá, lebo v paragrafe 13 zákona o ochrane zdravia ľudí je vymedzená povinnosť obce nariadiť na ochranu zdravia pred vznikom a šírením prenosných ochorení vykonanie dezinfekcie a deratizácie, ale rovnako sme sa presvedčili na internetových stránkach, že niektoré mestá napriek tomu majú prijaté vlastné VZN, ktoré túto problematiku rozoberajú komplexnejšie, pričom vlastným zákonom koordinujú túto činnosť na území miest.
Ako nám povedal Anton Fedor zo spoločnosti Fedorex, momentálne sa robí deratizácia skôr kampaňovito ako premyslene a cielene. Vraj, kým existoval centrálny bytový fond, tak správcovia budov pravidelne na jar a na jeseň robili deratizáciu. Veľa bytov ale už prešlo do súkromných rúk, pričom sa vytvorili bytové spoločenstvá a nie všetky sa s týmto problémom zaoberajú, ako by sa patrilo. Kým Matra, ktorá spravuje mestský bytový fond, si tieto služby objednáva pravidelne, spoločenstvá to robia skôr náhodne. Na jednej strane sú vraj aj také, ktoré výkon preventívnej deratizácie robia vždy na jar a na jeseň aj bez ohľadu na výskyt hlodavcov, nielen v suterénoch bytového domu, ale aj v bezprostrednom okolí a v prvej kanalizačnej šachte. Sú ale aj také, ktoré deratizujú až na tlak obyvateľov domu, keď im už hlodavce behajú pod nohami. A čo je ešte horšie, sú aj také, ktoré sa týmto problémom vôbec nazaoberajú.
Lenže premnoženie hlodavcov vidno aj na verejných priestranstvách. Stáva sa, že na priestore medzi panelákmi vidno myši i potkany, ale ani jedno zo spoločenstiev tento problém nerieši. A prečo by aj, keď to nie je ich priestor. Práve v takomto prípade by malo zohrať nezastupiteľnú úlohu mesto. „Nepamätám sa, či sme niekedy v histórii našej firmy mali niekedy objednávku na deratizáciu verejných priestranstiev, ale netvrdím, že ju nemohol vykonávať niekto iný,„ povedal nám Anton Fedor. Ťažko pátrať, ale isté je, že by sa to pýtalo urobiť. Vo VZN niektorých miest sme si nemohli nevšimnúť, že majú presne určené aj termíny, kedy sa má deratizácia vykonať. Napríklad v Bratislave je jarným termínom apríl. V našich klimatických podmienkach by to mohol byť aj neskorší termín – možno do polovice mája. Dovtedy sa možno majitelia a správcovia budov ešte „naštartujú“, ale kto „naštartuje„ tých, ktorí majú na starosti verejné priestranstvá? Isté je, že ak nič neurobia, aj naďalej nám budú v meste na autobusových zastávkach, v parkoch pri lavičkách robiť spoločnosť hlodavce.
Autor: jk