Písmo:A^-|A⁺00

čiatku to bolo šťastné manželstvo. Tak ako ostatné. Len Ivan bol akýsi nevšímavý, chladný. „Aj známi si všimli, že keď som sa k nemu pritúlila, uhol sa a zavrčal, aby som mu dala pokoj,„ spomína na hlavný dôvod, ktorý kazil ich rodinnú idylu. Milka túžila po nehe, milovaní. I keď z tohto manželstva vzišli dvaja synovia, stále sa necítila milovaná. Po siedmich rokoch sa rozhodli zachrániť manželstvo dovolenkou. „Vybrali sme sa na Liptovskú Maru, kde sme stretli manželský pár, s ktorým sme sa spriatelili. Večer pri víne sme sa spoločne rozprávali o všeličom možnom a prišli na pretras i naše manželské problémy. Len tak som spomenula ten náš. Vtedy sa Eva prekvapene nahla cez stôl ku mne a povedala mi: „U nás je to naopak. Miro ma stále otravuje a mne sa nechce. Takého, ako je tvoj Ivan, by som potrebovala!„ A následne prišiel i Mirov návrh: Tak sa vymeňme. Bude to znieť možno neuveriteľne, ale vymenili sme sa. Neuveriteľne znie aj to, že v oboch prípadoch to skončilo svadbou. Milkin bývalý sa s Evou vzali hneď a odvtedy ho viac nevidela. Ona s Mirom spečatili svoj vzťah až po dvoch rokoch. „So synmi si rozumel, vychovával ich, ale s otcovskou prísnosťou. Spoločné deti sme nemali. Mala som cukrovku a lekári mi odporučili podviazať vaječníky. Choroba ma natoľko zožierala, že som viac času trávila u doktorov a nemocniciach ako doma,„ načrtla zmrákanie sa aj nad týmto manželstvom. Vtedy zistila, ako sa tou výmenou vytrestala... Miro potreboval ženu a keď ju nemal doma, hľadal inde. Desaťročné manželstvo sa skončilo. „Po rozvode som netúžila po žiadnom mužovi. Dve nevydarené manželstvá mi stačili,„ dodala k tomuto zväzku. Po rozvode žila sama so synmi, nič im nechýbalo. Čosi doma prerábali a Milka si kvôli montáži objednala pomoc z nejakej moravskej firmy. „S Ľubom, hoci bol odo mňa o 10 rokov mladší, sme sa do seba zaľúbili. Začali sme spolu žiť, no vydávať som sa nechcela. Bála som sa, čo by na to povedali ľudia. A aj sklamania. Lenže Ľubovi sa začali v práci vysmievať, a tak ma prehovoril. Nažívali sme si ozaj šťastne, len časom sa medzi ním a mojimi synmi začalo chýliť k hádkam. Po dvoch rokoch spoločného života mi ušiel na Moravu. Mala som si vybrať – on alebo deti. Vybrala som si. Synovia už boli veľkí, dokázali sa o seba postarať, nepotrebovali ma. Mnohí ma odsudzovali, že som ich opustila. Ale takto je to lepšie. Jeden z nich má už vlastnú rodinu, druhý si ju tiež chystá založiť a často nás chodia na Moravu navštevovať. Odluka synov a Ľuba spája. Keď prídu, tvoríme šťastnú rodinu. Či som šťastná? Kladie si otázku Milka. „Nuž... Mám na krku päťdesiatku, niekedy riešime drobné sváry a určite existujú lepšie manželstvá, no mne toto moje vyhovuje. Mám v ňom istotu, pokoj. Oplatilo sa mi oň bojovať.

Článok pokračuje pod video reklamou