Obecné dejiny a udalosti zachytené na papieri
t v dedine sa na papieri zastavil v roku 1991. Ľúto to bolo viacerým, ale nikto si povinnosti navyše na plecia naložiť nechcel. Azda najviac sa nevedela zmieriť s pozastavením archivovania Marta Haštová. A tak v roku 1993 prešla kronika do ďalších učiteľských rúk. Chýbajúce údaje za dva roky prázdnoty doplnila a odvtedy je oficiálnou obecnou kronikárkou. „Každý si myslí, že vedenie kroniky je jednoduché. No len ja viem, čo to obnáša. Každý deň si do kalendára zapisujem, aké je počasie, stále mapujem, kto zomrel, kto sa narodil. Na konci roka si tieto zápisky prepisujem do kroniky. Ročne zaplním asi 15 strán,„ opísala nám svoj údel kronikárka Marta Haštová, ktorú lanárili do tejto funkcie aj Trnovčania. „Ako by som im mohla písať kroniku, keď tam nežijem? Musím predsa vedieť o každej udalosti, byť pri tom a každý deň kvôli novým údajom spolupracovať s organizáciami v obci. Nemôžem z dediny na dlhší čas ani päty vytrčiť. Čo keby som niečo premeškala? Dávam si záležať, aby v kronike nechýbali žiadne dôležité informácie. Hlavne o futbale. Veď ako by to bolo – zabudnúť na to, čím je Trebostovo známe? Na zápasy nechodím pravidelne, futbal ma až tak nebaví. Našťastie, môj manžel je veľkým fanúšikom. Keď sa vráti, vyspovedám ho a výsledky si zapíšem,„ zasmeje sa 62-ročná kronikárka. Okrem výkyvov počasia, ktoré musí zaznamenávať, jej veľa práce robia trebostovskí hasiči. „Sú veľmi aktívni. Ale vždy mi ochotne poskytnú všetky podklady, informácie. Tak ako každý. Trebostovčania sú na kroniku hrdí.„
Popri zápisoch z obecných zastupiteľstiev, príhovoroch starostu, všetkých dôležitých udalostiach si potomkovia súčasných Trebostovčanov prečítajú raz aj o zdražení cestovného, počte hydiny v obci, pôvode a histórii obce, ale aj o úmrtí pápeža Jána Pavla II. a o okrúhlom výročí Obchodnej akadémie v Martine, na ktorej z dediny študuje početná mládež... Fotografie vo veľkej obecnej knihe však chýbajú. „Na školení kronikárov nás učia, ako by mala kronika vyzerať, čo by v nej malo byť a čo nie. Fotky tu vraj nepatria. Máme ich ale uschované na obecnom úrade,„ vysvetlila Marta Haštová, ktorá sa už na kronikárku prestáva cítiť. „Vzhľadom na môj vek je to pre mňa namáhavá práca. Už tak nevidím, nevládzem všetko mapovať. Môj syn – starosta ma však odhovára. Vraj, kde by našiel nástupcu? Vari to ešte nejaký čas vydržím,„ vzdychne veselo.
Obrovská a „hrubizná“ trebostovská obecná kronika dosiahla v roku 2005 už 406 strán, čo ešte nie je ani polovica. Obyvateľom a budúcemu životu tejto obce však ostáva jej ešte dosť prázdnych listov. Ktovie, koľkí kronikári sa pri ich zapĺňaní ešte vystriedajú. Jedno je však isté – určite budú chcieť, aby sa na nich objavili pre krásne spomienky iba krásne udalosti.