Vrútky - uplatnenia sa sluchovo postihnutých na trhu práce. Ide o druhý projekt tohto druhu na Slovensku. Určený je pre sluchovo postihnutých v Žilinskom, Trenčianskom, Nitrianskom a Trnavskom kraji. Jeho cieľom je prispieť k tomu, aby sa sluchovo postihnutí lepšie uplatnili na trhu práce.
„V štyroch krajoch vyškolíme celkovo 60 sluchovo postihnutých ľudí. V prvej fáze to bude dvadsať lektorov, ktorí budú školiť ostatných sluchovo postihnutých. Samozrejme aj lektori sú sluchovo postihnutí. Vzniklo 600 úplne nových posunkov. Štyri stovky z nich sa týkajú výpočtovej techniky a dvesto pracovného poradenstva. V druhej fáze pomôžeme sluchovo postihnutým, aby si našli zamestnanie. Naším partnerom v tomto projekte je Slovenská kultúrna spoločnosť a sumou 6 miliónov korún ho financuje Európsky sociálny fond. Ľudí, ktorí sa budú školiť, sme vybrali v spolupráci s úradmi práce sociálnych vecí a rodiny. Súčasne s projektom robíme analýzu trhu práce pre sluchovo postihnutých. Zisťujeme, prečo sú nezamestnaní a snažíme sa im pomôcť. Sluchovo postihnutí zatiaľ pracujú prevažne manuálne a vďaka školeniu by mali pracovať duševne, najmä s počítačovou technikou. Na Slovensku je 200-tisíc až 220-tisíc sluchovo postihnutých a približne 1 percento obyvateľov Slovenska tvoria nepočujúci, ktorí využívajú posunkovú reč,„ povedal nám Peter Marček.
Školenia lektorov i sluchovo postihnutých budú aj v priestoroch Krajského rehabilitačného centra SZSP vo Vrútkach, kde budú pôsobiť dvaja lektori. Obidvaja ovládajú posunkovú reč a jeden z nich sa bude zameriavať na pracovné poradenstvo druhý na prácu s počítačovou technikou. Najviac postihnutou generáciou sú sluchovo postihnutí nad 40 rokov, ktorí sa na stredných školách nenaučili využívať počítačovú techniku.
Ako nám povedala vedúca vrútockého krajského rehabilitačného centra SZSP Alena Štrbáková, niektorí zamestnávatelia nedajú nepočujúcim ani šancu, aby sa predstavili a ukázali svoje schopnosti. „Napríklad vo Volkswagene v Bratislave je chránené pracovisku pre sluchovo postihnutých. Keď som vybavovala prácu pre nepočujúceho vo Volkswagene, povedali mi, že ľutujú, ale nemajú s nimi žiadne skúsenosti. Nepočujúcemu nedali žiadnu šancu. Ak ale nepočujúci najskôr ukáže svoje schopnosti a komunikuje cez internet, má väčšiu šancu zamestnať sa. Zamestnávatelia sú ale s nepočujúcimi spokojní, lebo pracujú a neklebetia. Žiaľ, informácia verejnosti o nepočujúcich a ich schopnostiach je nedostatočná. Poznám prípad, keď sluchovo postihnutá opatrovala zdravotne postihnutú mamu, dve hodiny stála pred telefónnou búdkou s lístkom, mala na ňom napísané, že potrebuje zavolať záchranku a zatiaľ jej mama zomrela, lebo ľudia s ňou nekomunikovali. Považovali ju za hlúpu. Stalo sa to ešte v čase, keď neboli rozšírené mobilné telefóny. Pozitívom je, že v Turci bolo vyškolených 21 opatrovateliek, ktoré ovládajú posunkovú reč,„ dodala Alena Štrbáková.