Ďalší divadelný sviatok v Belej – Duliciach, tentoraz s priateľmi z Kysáča
Stretnutia slovenských a „slovenských„ vojvodinských ochotníckych divadelníkov sa už pomaly, ale isto, stávajú akousi milou každoročnou tradíciou. O ďalší krok k nej sa tí belianski nedávno posunuli vďaka návšteve ich priateľov z Kysáča, ktorí sa vďačnému belianskemu publiku predstavili s hrou Vladimíra Hurbana Vladimírova Zem.
Súbor KIS z Kysáča, ktorý v minulom roku oslávil sté výročie svojho založenia, sa rozhodol taktiež prispieť k oslavám, ale tu na Slovensku. Veď predsa osemdesiatpäť rokov tvorivej práce belianskych ochotníkov nemôže ostať nepovšimnutých. V Turci však neboli prvýkrát. Vzájomné výmeny skúseností a nadviazanie priateľských vzťahov sa stali základným kameňom pre vznik trvalého spojenia v duchu divadelných tradícií medzi týmito dvomi súbormi.
Vladimír Hurban Vladimírov bol jedným z najväčších umelcov vojvodinského prostredia. Autorove kňazské povolanie v Starej Pazove, ale najmä život v dedinskom prostredí sa veľkou mierou podpísal na jeho tvorbe. Svojimi divadelnými hrami S.O.S (1922) či Zámka škripí (1941) sa sčasti prihlásil k expresionizmu, no vrcholom jeho tvorby bola dráma Zem. Jej centrom, začiatkom i koncom je zem. Jediným zákonom, zmyslom života Ďura Botára, hlavnej postavy tejto hry je stále honobiť, zháňať, zhromažďovať. Nikdy nemá dosť zeme. Jeho neľudskosť sa v plnej miere ukazuje v jeho vzťahu k dcére a chorej žene. Protikladom k nemu je chudobný mládenec Mišo. Postavu trpiteľky znázorňuje mladá nevinná Juda, ktorá v záujme nepoškvrnenia svojej rodiny spácha ten najhorší zločin - zavraždí svoje prvorodené dieťa, ktoré čaká s Mišom.
Vekom veľmi mladí, no divadelne vyzretí herci nám dej tejto drámy predstavili v originalite, ale čo je hlavné, síce miestami v zdialektizovanej, ale ľubozvučnej slovenčine. „Rozhodol som sa pre mladšie herecké obsadenie z viacerých dôvodov. Staršia herečka, ktorá bola pôvodne obsadená do úlohy Judy, sa svojej postavy vzdala a tým pádom odstavila z hry aj niektorých ďalších starších hercov. Neostávalo mi nič iné, ako siahnuť po mladej krvi, čo sa nakoniec prejavilo ako dobrý ťah.„ poznamenal režisér predstavenia Ján Privizer a dodal:
„S mladými hercami treba pracovať od útleho veku. Viete, k súboru príde profesionálny režisér, ktorý potrebuje vyzretého herca. Toho postaví na javisko, nacvičí hru a zoberie peniaze. Ale nikto nevidí tú prácu v pozadí - výchovu od základov.„ A práve to je najdôležitejšie.
Predstavenie so silnou umeleckou výpoveďou a výbornými hereckými výkonmi či už jednotlivcov alebo celého kolektívu členov divadelného súboru KIS z Kysáča zanechalo v belianskom publiku hlboký umelecký zážitok. Ostáva len dúfať, že nadviazaná spolupráca bude aj naďalej pokračovať.
Autor: Michal Badín ml.