Takto sa aktuálne i sporadicky predstavuje agilný martinský literárny klub na stránkach svojho občasníka. Tvorí ho známa partia mladých, príjemných, tvorivých ľudí, vzájomne previazaných pulzom srdca a priateľstvom. Jednoducho Mädokýš, to sú napospol úspešní autori z celoslovenských literárnych súťaží. Píšu poéziu, prózu, pesničkové texty, reportáže, majú radi umenie v najširšom poňatí. Vydávajú si rovnomenný literárny časopis, usporadúvajú literárne dielne, spoločné posedenia, debaty, organizujú stretnutia slova a tvorby.
Nuž a jedno z takýchto pozoruhodných klubových literárnych stretnutí, voňajúcich navyše neprehliadnuteľnou človečinou, sa uskutočnilo v predveľkonočný štvrtok 13. apríla. Do kinosály Slovenského národného literárneho múzea SNK v Martine prišli priatelia, priaznivci, štedrí sponzori, hrdí rodinní príslušníci, Martinčania i cezpoľní, kamaráti aj známi v takom počte, že miestnosť doslova praskala vo švíkoch. Akoby aj nie, veď pozvaniu Janka Cígera, jedného z najaktívnejších členov Literárneho klubu Mädokýš, nijakovsky nemožno odolať. Tentoraz podvečer s literatúrou a Jankom navyše sľuboval veľký kultúrny i pospolitý ľudský zážitok. V priebehu príjemne zorganizovaného aj pohodovo improvizovaného programu sa ukázalo, že skutočnosť preskočila akékoľvek očakávania.
No a čo sa to teda také nevídané-neslýchané na pôde literárneho múzea vlastne udialo? Nič menšie ako slávnostný krst v spojení s pozoruhodnou prezentáciou prvej, ešte horúcej, naozajstnej knihy, ktorá vyšla z pera člena Literárneho klubu Mädokýš. Svoj Výbuch, ako sa knižná poviedková prvotina Jána Cígera volá, autor odovzdal do rúk literárnej i širšej kultúrnej verejnosti vskutku parádne. Na tesnom pódiu si ho do svojho stredu posadili početní kluboví kolegovia i kolegyne. Vydržali tam s ním - i prispeli svojou vtipnou pesničkovou a slovnou troškou do programu - počas celého večera. Až z Bratislavy prišiel do Martina moderátorskú stoličku znova obsadiť dobrý znalec literatúry, príjemný kamarát Mädokýša i osobný priateľ čerstvého autora, známy, populárny i uznávaný Jozef Dodo Nagy. Svojej úlohy sa zhostil s ľahučkým, nenásilným humorom a šarmom. Postupne si k nemu prisadávali ďalší účinkujúci prezentácie Výbuchu, menovite nevídaný počet „krstných„. K nim patril spisovateľ Milan Gonda, riaditeľ i vydavateľ Michal Horecký z Knižného centra v Žiline a bratislavský technický aj francúzsky obchodný manažér (Ivan Martinka, Benoit Araman, obaja zastupujúci firmu Probugas, teda zamestnávateľa i sponzorského prispievateľa na vydanie knihy Jána Cígera). Všetky príhovory venovali Jankovej knihe i jej autorovi štedré a prajné slová. No zaznela tiež originalita o prirovnaní piesku a slova, a to práve z po slovensky predneseného textu pána Aramana. Večerom sa prelínala téma Janka Hraška, ktorý stále žije, a to aj zásluhou literárnej súťaže, ktorú inicioval práve martinský Literárny klub Mädokýš. Príťažlivým dôkazom boli talentované spievajúce deti so svojou učiteľkou (Darja Čerpáková).
Vyvrcholením autorského večera Jána Cígera bolo zasypanie jeho poviedkovej prvotiny Výbuch pieskom ako večne tečúcim prameňom tvorivej fantázie. Medzi toľkými prajnými krstnými rodičmi útla knižočka nezapadla vari len preto, že ju vo svojich mocných rukách hrdo držal jej prvý stvoriteľ i majiteľ. Jankov Výbuch bude určite žiadaný a úspešný. Už pri premiérovom uvedení do života sa veru knižka neušla mnohým záujemcom, ktorí by si ju boli radi kúpili. V hojnom počte sa rozchytala oveľa skôr, ako bohaté báječné koláčikové, pagáčikové aj vínkové občerstvenie, ktoré pre svojich početných a rôznorodých hostí pripravil po celý dlhý večer šťastne sa usmievajúci autor a dobrý človek Janko Cíger. (vk)