Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky
Z GALÉRIE ŠPORTOVCOV TURCA

Rytier s koženou loptou

Vladimír Šenšel, nositeľ Ceny Fair play Ivana Chodáka, bol jedným z mnohých chlapcov, ktorí naháňali futbalovú loptu po pažitiach vôkol Váhu vo Vrútkach. Rendezovské lúčiny boli pre hry ako stvorené. Veľkosť ihriska si šarvanci sami určovali.

Ak mali po ruke vŕbové palice, ktorými si vyznačili bránky, bolo po starosti. Nemuseli ich nahrádzať skalami alebo topánkami.
Keď mal trinásť rokov, odsťahoval sa s rodičmi do Turčianskych Teplíc, ale koženú loptu aj tam preháňal bez prerušenia. Chlapčiska so šticou na čele si všimli prívrženci diviackeho futbalu, a tak Vladimírovi Šenšelovi funkcionári Diviak ako prví vystavili registračný preukaz. Šestnásťročný mládenec sa stal futbalistom miestného Slovana, ktorý spájal Diviaky s Turčianskymi Teplicami. V bráne sa mu darilo. Denný režim rozdelil na prácu medzi vrútockými železničiarmi a diviacko-teplickým futbalom.
Posledný semafor
Dvadsaťštyri rokov obliekal hornoturčiansky brankársky dres. Pred koncom kariéry si odskočil ešte do neďalekej Kremnice, aby sa vzápätí stal hrajúcim trénerom v Hornej Štubni. Vtedy už mal úctyhodných 42 rokov. Na posledný zápas však nemá najpríjemnejšiu spomienku. Do brány nastúpil v hornoštubnianskom drese v Mošovciach. Zápas sa skončil 1:1 a gól inkasoval v záverečnej minúte stretnutia. Rovnako hrajúci tréner domácich, už nebohý Milan Kresák, ho prekonal bombou z trestného kopu rovno do šibenice v poslednej minúte zápasu. Lopte smerujúcej do siete sa nedalo zabrániť, stihol jej len rukou ukázať semafor. Džentlmensky uznal strelcove schopnosti.
„Boli sme frontová generácia,„ zamýšľa sa Vladimír Šenšel. „Rodičia si často museli odtrhnúť od úst, len aby sme my deti mali viac. Žili sme skromne a všetko sme si vážili, ako sa vraví, často aj úsmev. Keď som reprezentoval slovenských železničiarov vo futbale, na zápasy sme chodili vo vyhradených kupé vozňoch. Žiadne autobusy alebo autá, či nebodaj lietadlá do zahraničia. Z domu sme si nosili suchú stravu, obyčajne medzi chlebom sme mali nejaké mäso, alebo len natretý chlieb masťou s cibuľou. Postupne, keď prichádzali lepšie časy, manželky nám zabalili aj rezeň s uhorkou. Ak sme sa vrátili zo zápasu, niekedy aj po polnoci, ráno o šiestej sme na vrátnici dielne ČSD „blinkali„. Nikto nám nedával úľavu, hoci sme reprezentovali fabriku. Až neskôr, keď mal štát záujem na reprezentácii, svitlo na lepšie časy. Zranenia ma obchádzali. Ale je pravda, že som nepatril medzi cintľavky.
Vzor Dodo Reimann
Učil som sa od chýrneho reprezentanta Slovenska - brankára Doda Reimanna. Ten v šestnástke priam kraľoval. Na neho si väčšina útočníkov netrúfala. To bol môj vzor. Predsa len som v jednej sezóne vynechal mesiac. Na tréningu, na ihrisku pri pedagogickej škole, som zrazu pocítil veľké bolesti. Tréner Ján Petrovič vedel, ako mi pomôcť. V martinskej nemocnici mi zistili zápal slepého čreva a nasledovala okamžitá operácia. Liečenie bolo bezproblémové, a tak som sa mohol opäť vrátiť do brány. Hráči i tréner boli radi, lebo druhý brankár – Jaty - vtedy nemal dobrú formu a mužstvo strácalo body i hernú istotu,„ zaspomínal si náš spolubesedník.
Vladimír Šenšel hrával s výbornými spoluhráčmi Lvončíkom, Zvodom, Matulom, Lisáčkom, Drahovským, Slezáčkom, Vargom, Macákom, Kleskeňom, Rujákom, Šolcom, Snovákom, Rovniankom, Dírerom, Šípošom, Traindlom. Boli to vlastne tri generácie futbalistov. Ako sám spomína, určite ešte zabudol na niektorých, lenže aj pamäť sa, vraj, opotrebuje. Vlado nebol len futbalovým brankárom. Keď zavesil na klinec kopačky, dal sa na rozhodcovskú cestu.
Komercia vraj ničí ideály
V čiernom rozhodcovskom úbore a s píšťalkou „odpracoval„ ďalších 26 rokov. Vzormi mu boli Ján Bízik i Pavol Baláži, ktorí ho aj na túto rozhodcovskú dráhu pripravovali. S píšťalkou skončil ako 68-ročný a neskôr ešte desať rokov odkrútil ako inštruktor na futbalových zápasoch. A čuduj sa svete, ani dnes nezaháľa, stále je členom športovo-technickej komisie Turčianskeho futbalového zväzu. „Súčasný futbal je v prvom rade o peniazoch,„ zamýšľa sa. „Predtým nás k nemu ťahala láska k športu. Lenže teraz komercia zasiahla a ničí ideály. Každý len naťahuje ruku, vraj, čo za to. Štát hriešne zabúda na mládež, prestal financovať najmladšie kategórie, a tak pomaly nebude mať kto hrávať futbal. Kluby a mužstvá zanikajú, sponzorov ubúda, akoby nechceli financovať rútiacu sa biedu. A tak je to aj s inými športmi, nielen futbalom. Napríklad Turčianske Teplice mali v minulosti výbornú prvú lyžiarsku ligu. Kde sa podelo zjazdové i bežecké lyžovanie na hornom Turci,„ pýta sa akoby sám seba.
Prvý Turčan s cenou
Vlado Šenšel bol aj výborným skokanom na lyžiach, dosahoval skoky na úrovni okolo 50 m. Päť rokov hrával divíziu v hokeji za Lokomotívu Vrútky. V zime sa venoval hokeju a lyžovaniu, v lete futbalu. Ako tvrdí, jeden šport podporoval druhý. Čiernu mačku, ako mu hovorili kvôli čiernemu dresu, si všimli aj funkcionári ŠK Bratislava. Vtedy mal 22 rokov. „Pánu Fialovi som podpísal prestupové lístky,„ spomína, „ale nakoniec z toho nič nebolo, lebo otcovi sa zhoršoval zdravotný stav, a tak ma bolo doma treba viac.„
Vladimírove meno sa natrvalo zapísalo vo vybranej jedenástke Žilinského kraja, najmä v šesťdesiatych rokoch. Krásne spomienky má na víťazstvo v Jablonci nad Nisou, keď porazili Čechov 5:3.
Na neho platí, že od útleho veku ho osud a život tvrdo, ale správne formoval. V niektorých životných situáciách vždy nachádzal správne východiská. Vyučený strojný zámočník odpracoval sedem rokov v dielňach ČSD a ostatné roky - do 1986 odrobil v uhoľnom a neskôr v geologickom prieskume v Turčianskych Tepliciach. Bol obojživelníkom. Vedel to s loptou, pukom a lyžami. Pritom si športovanie nikdy nezľahčoval. Vždy vystupoval čestne a obetavo. Nenávidel brutálne zákroky. Najmä mladým zdôrazňoval, že hráč, ktorý stojí, nie je pre súpera nebezpečný. Nečudo, že ho v roku 1999 poctili Cenou Fair play Ivana Chodáka za mimoriadne činy a dlhoročnú záslužnú prácu vo futbale. Stal sa prvým Turčanom, ktorému udelili túto poctu.
„Cena Fair play v mojom ponímaní znamená vždy čestne pracovať a slušne sa správať. Človek s poctivosťou a čestnosťou ďalej zájde, aj keď mu občas na ceste neprajníci pripravia rôzne prekážky,„ - hovorí turčiansky Matthews.
Pri našej rozlúčke sme sa ešte raz pozreli na vitríny plné diplomov, uznaní, ocenení, na trofeje, fotografie... Ak by sa raz teplickí predstavitelia rozhodli pre vybudovanie objektu slávy, potom by tam práve zanedlho osemdesiatnikovi Vladimírovi Šenšelovi malo patriť to najčestnejšie miesto, hoci on sám nikdy netužil po sláve.
Namiesto záveru
Práve, keď sme písali tieto riadky, dozvedeli sme sa, že sa Vladimírovi Šenšelovi ohlásili zdravotné problémy a musel byť hospitalizovaný v MFN. Ako nás informoval jeho syn Ivan, ozvalo sa mu choré srdiečko a pravdepodobne sa nevyhne operácii. Budeme mu držať palce, aby všetko dobre dopadlo.
Miro Ruttkay

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  2. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  3. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  5. Hygge ako životný štýl
  6. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  7. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  8. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  9. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 40 968
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 38 958
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 12 268
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 035
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 153
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 132
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 456
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 255
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 063
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 956
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

V Nolčove prebieha testovanie len dnes.

V Nolčove a na Vrícku prebieha testovanie hladko.

56m
Karol Bayer, vedúci Odboru krízového riadenia Okresného úradu Martin.

Povzbudivé čísla v regióne sa ešte môžu meniť.

3 h
Počas osláv majstrovského titulu v roku 2010 spolu s Dominikom Hašekom. V pozadí vidno aj Radovana Somíka.

Skúsený útočník Rastislav Špirko chce pomôcť materskému klubu k vytúženému postupu do extraligy. V rozhovore potvrdil, že o možnej spolupráci sa v lete bavil aj so Žilinčanmi a tiež sme sa dozvedeli, aké to je sedieť v kabíne s Dominikom Hašekom či lietať ruským strojom JAK.

5 h
Odberový tím v Turčianskych Tepliciach.

K sedemnástej hodine otestovali 630 osôb, všetci si v obálkach našli negatívny výsledok.

20 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

23 h

Pozitivita je zatiaľ nízka.

19 h

Na Kysuciach pokračuje celoplošné testovanie.

18 h

Situácia v Žiline je po otvorení odberových miest pokojná.

23. jan

Už ste čítali?