ávkovej postavičky a spoločne položili základy katedry hraškológie, sídlo ktorej bude v Súkromnej základnej škole BellAmos v Martine.
Magistri hraškológie – aj tak boli ocenení víťazi tohto projektu – sa zišli do Martina z celého Slovenska (najdlhšiu cestu merala zároveň najpočetnejšia výprava zo Sečoviec), aby prevzali svoje ocenenia. No ani jeden z nich netušil, čo ich ešte okrem toho čaká. Nielen spomínané založenie katedry, ale i expozície Janka Hraška (s prvými exponátmi; hraškofili už majú v rukách napríklad prvé DReVéDečko), premiérové predstavenie titulnej pesničky pripravovaného muzikálu o Jankovi Hraškovi, či zasadenie hrášku ako jednoznačného symbolu celého podujatia.
Jednoznačným symbolom sobotňajšieho predpoludnia bola i skvelá atmosféra – ostych či únava z cesty sa rozplynuli hneď po úvodných slovách pána profesora (samozvaného) hraškológie, predsedu poroty Janka Cígera, ktorými rozohral necelé dve hodinky hraškologického stretnutia. Jeho vyvrcholením bolo odovzdávanie cien a najmä udeľovanie titulov magistra hraškológie; každý adept na titul svoje zasľúbenie Jankovi Hraškovi priznal žmurknutím na knihu Josefa Zímu, inšpirátorku celého projektu.
Janko Hraško možno zmenil svet – možno silné tvrdenie, ale nie v prípade zistenia, že ešte stále existujú deti, ktoré čítajú, kreslia, píšu. Srdiečkom...(zh)