avia doktor Leo Pollák ihneď zriadil zdravotnú komisiu, ktorá mala po zdravotnej stránke zabezpečiť pobyt prezidenta v závode i v JRD Nec-paly, ktoré si tiež vybrali do programu. I ja som sa dostal do tejto komisie za hygienu práce a preventívnu medicínu. Začalo sa prísne vyšetrovanie celého kuchynského personálu. Okrem celkového vyšetrenie a rtg pľúc, vyšetrovalo sa i bacilonosičstvo. Akékoľvek i minimálne podozrenie malo za následok vylúčenie z prevádzky kuchyne. Priestory stravovania boli starostlivo vymaľované, strážené, nik nepovolaný tam nemal prístup. Našiel som tam však členov krajského „eštébé“, ako sa v kuchyni hostili husacou pečienkou z konzervy. Zdravotné preukazy mi neukázali. Ja som do tohto dňa nevidel v žiadnom obchode konzervu husacej pečienky... Oni ju mali.
V posledný deň pred návštevou prišli laboratórne výsledky odberov krvi šéfkuchára. S hrôzou sme konštatovali, že je bacilonosičom. To sme sa už neopovážili vyradiť ho z kuchyne, musel však riadiť celú akciu len zdiaľky. Po skončení návštevy sa celý sprievod zhromaždil v jednej hale, kde už bol slávnostne prestretý stôl so všakovakými pochúťkami. Slávnostnú večeru začal prejavom generálny tajomník Ústredného výboru KSS Karol Bacílek. Po krátkom prejave nasledoval prípitok „hanáckou slivovicou„. Stál som za prezidentom oproti Bacílkovi a videl som, ako sa zatváril, keď si vypil kalíštek. Bola tam VODA. Nastal veľký pohon „eštebákov„. Ihneď ma žiadali, aby som vysvetlil, prečo sme nekontrolovali všetky fľaše. Márna bola moja výhovorka, že všetky fľaše boli zapečatené. Vtedy ma jeden člen štátnej bezpečnosti zaviedol do kuchynského skladu a predviedol mi, ako sa otvárajú zapečatené fľaše a po vyliatí „moku„ sa tam naleje voda a znovu zapečatí. Samozrejme, museli sme poslať obsah fliaš na bakteriologické vyšetrenie, či sa v nich nenachádza nejaký jed a či nejde o atentát na prezidenta. Výsledok bakteriologického vyšetrenia sme dostali až o pár dní. Zistené boli baktérie E. coli, ale boli zrejme slabé a nikomu neublížili.
Prvý deň návštevy skončil dobre. Ešte nás čakala prehliadka prasaťa v JRD Necpaly, ktoré sa malo konzumovať nasledujúci deň. Prasiatko bolo umiestnené v hasičskej služobni, na tento účel čerstvo vybielenej. A bolo vyholené – bez jediného chĺpka, hladučké ako ritka novorodenca. Okolo prasiatka stáli významní funkcionári – okresný a krajský tajomník KSČ, okresný lekár, okresný a krajský hygienik a ja. Prikryli sme ho bielou, vyžehlenou plachtou a miestnosť sme starostlivo uzamkli. Hasiči ho strážili do rána. Na druhý deň ráno som mal službu v kuchyni. Veselo sa pripravovala chutná zakáľačka. Vtom prišiel nejaký pán zo sprievodu prezidenta a rezolútne prehlásil, že pán prezident má diétu a zakáľačku jesť nemôže. Z vrecka vytiahol balíček, v ktorom bol zabalený podozrivo vyzerajúci zvráskavený párok a dve – zrejme čerstvé vajíčka, ktoré nestačili ani umyť. Hostina dopadla výborne, všetkým zakáľačka chutila, súdruh Bacílek si dal dupľu. K žiadnemu onemocneniu nedošlo, nekonal sa žiaden atentát.
Pri tejto príležitosti si spomínam na prezidenta Masaryka, ktorý často navštevoval Bystričku a do Martina si zavše zašiel na koníku v sprievode jedného štolbu, keď sa predtým zbavil i sprevádzajúceho žandára. Raz pán prezident išiel po Železničnej ulici a pri dome môjho svokra spadol z koňa. Zašiel k nám do dvora, vypýtal si pohár vody, ktorú zo studne načapoval svokor. Napil sa, poďakoval, nasadol na koňa a odišiel na Bystričku. Žiadne vyšetrovanie vody, ani zásah žandárov sa nekonal...
Autor: Branislav Geryk