Stala sa mi taká udalosť, v poslednom čase
v Martine ani nie tak veľmi výnimočná. Na auto „sa mi„ obula papuča. Lepšie povedané, obuli mi ju tam mestskí policajti, veď, koniec-koncov je to v ich náplni práce. Samozrejme, podľa platných zákonov, mali na to právo. Parkovala som na Mudroňovej ulici ako každý normálny rodič, ktorý ide do školy na rodičovské združenie. Vzhľadom na to, že tu od zimy pribudla nová značka, ktorá neumožňuje parkovanie (kvôli zimnej údržbe cesty), zostáva tu na parkovanie pár vyhradených miest. Tie však nemôžu postačovať v takom prípade, keď má škola rodičovské... Ako väčšina rodičov dobieham do školy z roboty na poslednú chvíľu, potrebujem čo najrýchlejšie a hlavne čo najbližšie zaparkovať. To som aj urobila, ale 15 minút rodičovského združenia ma vyšlo nemalú čiastku peňazí.
Zaplatila som. Čo iné mi ostávalo, veď mestský policajt si iba vykonával svoju prácu, v mojom prípade zodpovedne a rýchlo. Napadla mi však jedna asi utopická myšlienka. Či niekedy uvidím toho mestského policajta stáť ráno pri škole a dohliadať na bezpečnosť detí pri rannej automobilovej špičke, či vodiči, ktorí chodia po uvedenom úseku namiesto predpísanej 40-tky ďaleko väčšou rýchlosťou, tiež niekedy dostanú pokutu. Moje predstavy sú asi nereálne, keď poviem, že mestský policajt by tu mal byť v prvom rade pre občanov a nie proti nim, že by im mal skôr pomáhať, ako ich sankcionovať. Ale aby som sa len nesťažovala, môj návrh riešenia vzniknutého problému je taký, že mestský policajt by mal byť informovaný o konaní rodičovského združenia v škole a s tým súvisiaceho problému s parkovaním. Tak ako existujú zákony, existujú aj výnimky zo zákonov a toto by mal byť jeden z nich. Počas konania rodičovského združenia by zákaz parkovania na Mudroňovej ulici nemal platiť, mestský policajt by tam mal stáť a s úsmevom o tom informovať prichádzajúcich rodičov. Ale to by sme museli žiť v inom meste, inom štáte, či inom svete...?
Na záver môžem len skonštatovať, že tak ako som prestala parkovať v meste a chodím nakupovať do Tesca, tak prestanem chodiť na rodičovské združenie a budem sa informovať
o prospechu detí cez telefón. Lea Mišíková
Pani Mišíková zrejme nie je jedinou z rodičov, komu napadli podobné myšlienky. Preto sme oslovili zástupcu náčelníka Mestskej polície (MsP) mesta Martin pre prevenciu a administráciu Sebastiana Andrášika, ktorý je zároveň špecialistom v oblasti filozofickej a teologickej etiky so zameraním na policajnú etiku a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti. Tu je jeho komplexná a podľa nás aj dostatočná odpoveď:
V prvom rade treba povedať, že predstavy čitateľky a matky o tom, že mestský policajt by tu mal byť v prvom rade pre občanov a nie proti nim, že by im mal skôr pomáhať, ako ich sankcionovať, nie sú nereálne. Dokonca sú zakotvené v článku 1 Európskeho kódexu policajnej etiky prijatého Výborom ministrov Rady Európy dňa 19. septembra 2001, ktorým sa má spolu s rozličnými políciami 46 členských krajín Rady Európy riadiť aj MsP mesta Martin.
V uvedenom článku sa uvádza, že „hlavnými cieľmi pôsobenia polície v demokratickej spoločnosti, riadenej zásadou vlády práva, sú prevencia kriminality a boj proti nej, poskytovanie pomoci a služieb verejnosti„, avšak ešte predtým sa v uvedenom článku uvádza ako jeden z hlavných cieľov pôsobenia polície „udržanie verejného pokoja, dodržiavania zákonov a poriadku v spoločnosti„. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že polícia nemá byť len orgánom represívnym, ale hlavne preventívnym. Avšak nie iba preventívnym, ale aj represívnym. Vyváženosť dvoch uvedených aspektov policajnej činnosti dáva príslušnej polícii punc správnosti a profesionality.
A teraz konkrétne:
MsP mesta Martin plniac si jednu zo svojich zákonných povinností v zmysle § 7 zákona SNR č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov (povinnosť „zakročiť, ak je dôvodné podozrenie, že bol spáchaný alebo je páchaný priestupok„) okrem iného zakročuje aj vtedy, ak je spáchaný dopravný priestupok nerešpektovaním dopravnej značky zákaz zastavenia (napr. na mieste, kde pani Mišíková spáchala dopravný priestupok) a v zmysle zákona (pre neprítomnosť páchateľa priestupku na mieste činu) používa technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla (ľudovo: papuča). Z pohľadu mestskej polície je irelevantná otázka, prečo správca komunikácie
(v tomto prípade Mesto Martin) pod odborným dohľadom odborného orgánu (v tomto prípade Okresného dopravného inšpektorátu Policajného zboru v Martine) umiestnil na uvedené miesto dopravnú značku B 31 zákaz zastavenia. Z hľadiska policajnej činnosti je relevantná samotná skutočnosť, že na uvedenom mieste uvedená značka je a že ten, kto ju nerešpektuje, porušuje zákon č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Pre policajta z toho vyplýva povinnosť zakročiť.
Na otázku, či niekedy čitateľka uvidí toho mestského policajta stáť ráno pri škole a dohliadať na bezpečnosť detí pri rannej automobilovej špičke, odpovedám: Či toho konkrétneho policajta, to nemožno sľúbiť, ale iného celkom určite, a to niekoľkokrát do týždňa.
Už viac ako 5 rokov počas prevažnej väčšiny dní školského vyučovania mestský policajt (alebo mestská policajtka) zabezpečuje bezpečný prechod detí cez vozovku v ranných hodinách v blízkosti školských zariadení, pričom priechod pre chodcov na križovatke ulíc Ambra Pietra, P. Mudroňa a Škultétyho – čo je v bezprostrednej blízkosti Základnej školy na Ul. P. Mudroňa – je takto zabezpečovaný, čo napokon môžu dosvedčiť aj mnohí čitatelia Nového ŽIVOTA TURCA, ktorí sú vodičmi.
Čo sa týka porušovania maximálnej povolenej rýchlosti (40 km/h) vodičmi motorových vozidiel a otázky o ich pokutovaní, MsP mesta Martin zatiaľ nedisponuje technickým zariadením na meranie rýchlosti, a preto týchto vodičov nemá ako pokutovať.
MsP mesta Martin berie mimoriadne vážne aj preventívny rozmer svojej činnosti. Dôkazom toho je aj ocenenie zo strany prezidenta SR, ktorý ako prvému a zatiaľ na Slovensku jedinému kolektívu preventistov Mestskej polície mesta Martin odovzdal dňa 1. apríla 2004 v Prezidentskom paláci v Bratislave medailu prezidenta SR za významný prínos a prácu v oblasti kriminálno-preventívnej činnosti.
Pôvodne som uvažoval, že napíšem výpočet kriminálno-preventívnych aktivít, ktoré naša mestská polícia realizuje, ale mohlo by to vyznieť ako vychvaľovanie sa. Prevencia nie je o chvále policajtov, ale o ochrane občanov, najmä detí. Na rozdiel od represie má z pohľadu štatistiky jednu nevýhodu: nie je merateľná. Nevieme, či a čo by sa stalo, keby nebola prevencia.
Predsa však musím napísať, že príslušníci Mestskej polície mesta Martin (aj príslušníci policajného zboru) pravidelne chodia do materských a základných škôl, kde deti okrem iného učia aj to, aby rešpektovali dopravné značky a dopravné zariadenia: ako chodci, cyklisti a raz ako vodiči motorových vozidiel. Nie samoúčelne, ale v záujme ochrany života a zdravia svojho aj iných. Nekazte nám to, prosím, napr. tým, že idete na rodičovské združenie a pritom porušujete zákon. Deti sú vnímavé a vidia to... Dobré ciele nemožno dosahovať nezákonnými prostriedkami.
Ak napriek tomu budete odteraz namiesto osobnej účasti na rodičovskom združení komunikovať s pedagógmi svojho dieťaťa prostredníctvom telefónu, toto nijako neovplyvníme, je nám to ľúto. Môžeme iba garantovať, že aj napriek rozhodnutiu sťažujúcej čitateľky si budeme plniť svoje povinnosti, a to tak v rovine prevencie, ako aj represie. Jedno aj druhé je integrálnou súčasťou policajnej služby občanom.
Spracovala: (dir)