kosti, ktoré sa s jej podpisom tiež akosi rýchlo vytrácajú z obchodov...
Hoci táto 42-ročná výtvarníčka maľovaním žije odmalička, nedopriali jej, aby ho vyštudovala. Pred výberom strednej školy ju odborníčka varovala, že skúšky na školu výtvarného zamerania určite neurobí, lebo ani na základnej takú nenavštevovala. A tak si vybrala to, čo bolo v tom čase perspektívne – elektrotechniku. Maturovala ako jedna z ôsmich dievčat, ktoré sa na chlapčenskom odbore medzi 28 chlapcami strácali. Kým vyštudovala, kamsi sa stratila aj perspektíva a prejavila o ňu záujem iba predajňa elektra. Netrvalo dlho a po vystriedaní ďalších zamestnaní sa ocitla na úrade práce. Absolvovala rekvalifikačný kurz, v rámci ktorého chodila na semináre do Považskej Bystrice. Tam stretla manželku akademického maliara Danielu Doricovú, ktorú oslovili Idine obrazy a ponúkla jej spoluprácu s amatérskymi maliarmi v Žiline, odkiaľ sa dostala k rovnakej skupinke maliarov v Martine. Začala sa výtvarnej práci venovať naplno. Zariaďovala si domácnosť, vešala na steny svoje obrazy a známy, ktorý jej na ne robil rámy, ju nakontaktoval na terajšieho zamestnávateľa. Pre zahraničných zákazníkov spočiatku vyrábala umelecké rámy a dnes pre nich maľuje na plátno motív, o aký požiadajú.
Toto je jej zamestnanie. Doma po odchode z neho na ňu čaká jej záľuba. Ide síce tiež o maľovanie, no trochu iné. Z financií, ktoré jej na základe vypracovaného projektu udelil úrad práce, si zriadila malý ateliér, v ktorom sa rodia interiérové doplnky úžitkového zamerania. „Na Slovensku je finančný trh obmedzený. Zákazníci investujú buď do obrazu, ktorý má umeleckú hodnotu, alebo si kúpia niečo pre radosť – malé a milé. Ja to pre nich spájam s úžitkom. Vyrábam poznámkové bloky, teplomery, detské maľované stolčeky s rôznymi motívmi, ozdobné korkové nástenky, fotorámiky, skrinky na kľúče,„ vymenovala nám Ida Remeníková, ktorá sa riadi trhom aj pri maľovaní obrazov. Sú plné jasných, veselých a pestrých farieb. Najtrendovejšia je momentálne pomarančová, v ktorej urobila kolekciu kvetovaných obrazov na objednávku pre zákazníčku. Vyslovene si priala túto farbu. Vraj, aby jej rozžiarila miestnosť a aby sa jej pri pohľade na obrazy zlepšila nálada. O detaily kvetov na pestrom pozadí je podľa jej zistenia najväčší záujem.
Ďalšia skupinka stálych zákazníkov sa na Idu Remeníkovú obracia kvôli krajinkám a zvieratám. Spolu s manželom – ochrancom prírody - sú poľovníkmi a túto záľubu premieta aj do svojej tvorby. Počas Turčianskeho halali zvykne obrazy vystavovať a pretože k nim chodia vzácne poľovnícke návštevy z rôznych kútov sveta, jej diela sú roztrúsené po Holandsku, Belgicku, Japonsku... Na jej plátnach sa nachádzajú zátišia spod Borišova, Lysca, zábery z okolia Žabokriek alebo rieky Turiec... Pozrieť sa, ako vyzerajú po ťahoch jej štetca, sme nemohli. Niektoré sú teraz vystavené v Holandsku. Jeden zo záberov na Turiec vlastní aj sám primátor Hoogeveenu.
