tematiku a popoludní vedie počítačový krúžok. „V roku 1990 som sa stal akýmsi patrónom kultúry v obci, riaditeľom miestneho kultúrneho strediska, pod ktorý patrí aj miestny divadelný súbor. Žabokrecké divadlo malo dobrý zvuk. Jeho režisérom bol dlhé roky herec bývalého Divadla SNP v Martine Štefan Mišovic. Juraj Pohanka, Ján Rumpel a nebohý Stanislav Marčičiak boli nestormi žabokreckého ochotníctva. Odohrali veľa sezón a divadlu sa venovali od mladosti do seniorského veku. „V posledných rokoch je čoraz menej ľudí ochotných hrať divadlo, preto sa aj čoraz ťažšie nacvičuje. Niekoľko úloh sa ušlo aj mne. V roku 2004 sme nacvičili Vtipnú slúžku, našu poslednú divadelnú hru. Spolupracovali sme pri tom s martinským Diadémom, skupinou historických bojových umení. Keď sme dokončili hru, objavili sa iné názory na prácu žabokreckého divadla, ako sme mali my, starší harcovníci. Zároveň som si potreboval odpočinúť, preto sme nechali priestor mladším, aby sa presadili. Zatiaľ sa im však nič nepodarilo nacvičiť,„ povedal nám Miroslav Polonec.
V Žabokrekoch nie sú iba starší divadelní ochotníci, ale aj deti, ktorých táto záľuba chytila za srdce. Pracuje tu detský divadelný súbor Žabiak, v ktorom je v súčasnosti 14 detí zo základnej školy. Miroslav Polonec sa im venoval na základe odporučenia Štefana Mišovica tri sezóny. Chcel pripraviť mladšiu generáciu na dráhu v ochotníckom divadle. „V súčasnosti sa malým divadelníkom venuje učiteľka Dana Bobrovská. Nacvičuje s nimi scénky, s ktorými deti vystupujú počas Dňa matiek, pri rôznych posedeniach s dôchodcami, počas vianočných a veľkonočných akadémií. Väčšinou sú to krátke skeče. Žiakom to ale veľmi pomáha. Vďaka tomu, že deti vystupujú na javisku, nadobudnú sebavedomie, naučia sa verejne vyjadrovať, cvičia sa aj v zodpovednosti pri plnení úloh. Divadelná a dramatická výchova je pre deti veľmi dôležitá, ale pre mňa je aj veľmi náročná na čas a doma v rodine to potom chýba. Na iné záľuby mi nezostáva veľa času. Hádam iba na záhradu a na počítače. Časový stres je veľký aj preto, lebo pripravujeme aj iné podujatia, ktoré sú náročné na čas. Preto, že v našej škole sme iba štyria pedagógovia, neostáva nám čas na vlastnú tvorivosť. V Turčianskom osvetovom stredisku v Martine nám ochotne dajú scenáre, z ktorých si vyberieme. Naposledy nacvičili deti s Danou Bobrovskou rozprávku o zvieratkách Páví chvost. Malí divadelníci vždy začínajú s veľkým nadšením, ale niektoré v závere strácajú trpezlivosť a na rad prichádzajú aj iné záujmy. Také problémy sú ale aj s dospelými ochotníkmi.„
