nikajúcimi skeptikmi, ...na schodisku stálo niekoľko členov Kráľovskej akadémie, prestrojených za umelcov...,„ atď. Táto scéna z XIX. storočia pripomína Slovensko na začiatku XXI. storočia. Presnejšie: keď sa v televízii vysiela Smotánka live (naživo). Bola to (a je to) tlačenica krásy, drahých šiat, motýlikov, podbradkov, dobre i zle zakrytých tukových vankúšikov, dlhonohých, štíhlych dám na pokraji anorexie, aj krátkonohých matrón, ktoré strávili hodiny a hodiny u kaderníčok, masážnikov, krajčírov, imidžmajstrov, antivráskarov, očných vylepšovačov, plastikov, vyrovnávačov záhybov, mixérov koktailov mladosti, veštíc, vesmírnych podvodníc (a podvodníkov) z oblasti astrológie, stúpencov modernej nežnej filozofie: na všetkom sa dá zarobiť.
V tej tlačenici plávajú malé, prostredné, aj veľké ryby – je to (tiež) prehliadka múdrych pánov s vlastnými i umelými chrupmi, s prešedivelými hrivami, či naolejovanými letiskami na holých hlavách; pánov, ktorí držia predpisovo (i nepredpisovo) poháre so šampusom, s modranským, s modrou frankovkou, s božolé; pánov prednášajúcimi bonmoty, ktoré žiaden novinár nezaznamenáva, lebo to nie sú bonmoty; pánov hovoriacich vtipy, ktoré počúvajú najbližší v kruhu, a že je to vtip, poznáte podľa ich smiechu: smejú sa ako deti – zakláňajú sa od smiechu, zohýnajú sa od smiechu, gestami odháňajú neviditeľné muchy prinášajúce nežiaduce... ticho. Lebo niet väčšej trápnosti ako čas, v ktorom ľudia prestanú hovoriť a nastane – ticho. Zrazu niet o čom vravieť.
O chvíľu je vpravo ďalšia tlačenica: prišiel známy stredoeurópsky politik, budúci génius budúcej koalície, ďalší (možný) reformátor. Doteraz vyhlasoval: On nedovolí, On zruší, On presadí, On predloží (do vlády, do parlamentu), On zachráni... Takto a podobne hovoril na stovkách stretnutí s občanmi. Teraz hovorí vtip alebo príbeh, ktorý videl, počul, zažil, či odkukal zo Sedem s. r. o. Hlúčik okolo neho sa prehýba, nakláňa, k zemi sa kloní, jeden z verných obiehajúcich obežníc, čo má sľúbené kreslo (za 30 - 40 tisíc mesačne) začne od nadšenia čkať...
Potom, ako v slávnych románoch z XIX. storočia, odídu páni z XXI. storočia do salónika, zapália si cigary, viržínky, fajky, cigaretky alebo nič, sadnú okolo okrúhlych intarzovaných stolíkov, do kresiel imitujúcich neskorosecesné kreslá šľachty; až teraz začnú tvorivé, oťukávajúce debaty o politike. Ani jedna klebietka nezostane nepovšimnutá. Ani jedna udalosť v poslednom mesiaci nezostane neokomentovaná, distingvovane... opľutá.
Tlačenica géniov vznikla pri obsadzovaní volebných preferencií od prvého po x-té miesto. Po voľbách sa zvýšená hladina politického cholesterolu ustáli a my zistíme, že máme na čele štátu staronové aj celkom nové tváre; niektoré z nich budú vyzerať normálne.
Počkáme si na ich činy. Reči už boli. Nebohá stará mama by povedala: Do štyroch batohov by sa tie reči nepomestili!