Maturanti sa lúčili

Turčianske Teplice - mladšími spolužiakmi, kamarátmi, školou, mestom, ale hlavne s rokmi dospievania. Osem alebo štyri roky prežité v tomto meste sa navždy vryli do ich spomienok na strednú školu. Slávnostnú rozlúčku mala pod palcom ako vždy o rok mladšia trieda. Septima si pripravila zaujímavý program. Rozlúčka z pustého ostrova alebo z džungle života predstavovala stroskotaných študentov na neznámom ostrove. Program bol obohatený o množstvo nakrútených video záznamov, v ktorých sa prítomní vracali do školských lavíc a spomienok na profesorov. Nechýbal ani domorodý tanec v podaní náčelníka so svojimi domorodkyňami. Na záver sa najmladší, primáni, rozlúčili s najstaršími maturantmi pesničkou Musím už ísť!