Miro Jaroš:m. Až keď sa po vyhlásení výsledkov len tak-tak vymanil zo siete svojich turčianskych fanúšičiek, mohol sa venovať aj vám - čitateľom NŽT.
Bývate neďaleko od Martina. Ste v Turci často?
Práveže ani nie. Nemám tu rodinu ani kamarátov. Do týchto končín sa dostanem len vtedy, keď vystupujem, lebo momentálne bývam v Bratislave. Ale ak tu chodím, tak len kvôli lyžovačke. Vyhliadol som si na to Valčiansku dolinu.
Prezentujete sa skôr ako spevák než textár. Skúsili ste už písať aj texty?
Začal som. Na prvý album som napísal akurát len ten hebrejský text, na slovenské som sa neodvážil. Na druhom albume, na ktorom práve pracujem, je mojich textov oveľa viac.
Venovali ste niektoré z nich aj nejakej žene?
Nie, nie sú venované nikomu. Sú to skôr texty o pocitoch z hudby, ktorú mi dávajú jej autori. Pri jej počúvaní mi napadne napríklad niečo melancholické a podľa toho aj píšem a vyberám slová.
A podľa čoho si vyberáte partnerky?
Žena ma musí zaujať na prvý pohľad. Všímam si oči, a potom to už ide ďalej (smiech). Najviac sa asi dokážem o človeku dozvedieť z očí.
Takže to, čo mali vaše partnerky spoločné, boli zaujímavé oči?
Rovnaké ich určite nemali (smiech). Každá z nich mala iné vlastnosti, ktoré by som vedel vyzdvihnúť. Spoločnou črtou bola dobrota a zmysel pre humor, lebo zatiaľ každý môj vzťah sa začínal humorom. Z vtipkovania to prerastá zvyčajne do citov. Som jednoducho taký - nerád nechávam ľudí hneď ma čítať. Neukazujem rýchlo, aký som v skutočnosti a zakrývam to srandičkami. Celé je to iba šou. S ľuďmi sa teda spoznávam cez humor. Tak to ide najľahšie.
Médiá už vaše vlastnosti vymenovali. A neraz. S nimi ste asi nevtipkovali... Čo by ste im odpovedali, keby vám dali možnosť vyjadriť sa, aký ste v skutočnosti?
Že ma treba spoznať... (smiech). Myslím si, že som dosť citlivý, záleží mi na úprimnosti a neznášam klamstvá. Tie naozaj nedokážem tolerovať, a to si o sebe myslím, že som až priveľmi tolerantný.
Ste s Katkou Koščovou v kontakte?
Je pravda, že sme mali hluché obdobie. Zhruba mesiac sme sa spolu vôbec nebavili. Odvykali sme si od seba, nemali sme potrebu počuť sa. Zmierovali sme sa, že už nie sme spolu, že to nefunguje. Potom sa to zmenilo. Začali sme si znova esemeskovať aspoň raz za týždeň, dnes si už telefonujeme dvakrát za deň. Hovoril som s ňou aj pred dnešným vystúpením.
Dávate sa dokopy?
Myslím, že nie.
Ste azda zadaný?
Nie, nikoho momentálne nemám.
Keby ste sa mali obzrieť za seba na obdobie SuperStar, zamrzelo by vás niečo?
Áno, určite by som niektoré veci robil inak. Vyberal by som si lepších interpretov a piesne. A určite by som už naivne neveril ľuďom, na ktorých som sa viackrát popálil. Teraz sa na to pozerám tak, že sa to asi muselo stať. Lebo som sa vďaka tomuto obdobiu a sklamaniam veľa naučil. V podstate toho veľa ani neľutujem.
Akí sú ľudia voči vám teraz?
Takí akurát. Ľudia ma síce na ulici spoznávajú, ale už tak nešalejú. Ošiaľ zo SuperStar pominul. Je to také, ako to má byť. Prejavujú o mňa záujem a zároveň mi nezasahuje nikto do súkromia.
Bulvár ste tým asi nemysleli... Čo najhoršie o vás priniesol?
Veľmi sa ma dotkli klebety, že som kvôli kariére zneužíval vzťah s Katkou. Spolu sme uvažovali, že sa budeme kvôli tomu aj súdiť. To bola asi jediná vec, ktorá ma vytočila. A to len kvôli jednému „pakovi„, ktorý sedí na stoličke a vymýšľa si takéto hlúposti o mne a iných zo šoubiznisu. Mimochodom, je to bývalý redaktor kresťanského rádia Lumen!
Naposledy, tuším, o vás napísal, že máte nový nos...
Mám stále ten istý nos. Aj ja som čítal, že starnem a potrebujem plastickú operáciu. Totálny výmysel. Keď som bol malý, poranil som si nos a odvtedy mi neprechádzal vzduch pravou nozdrou. Preto som si musel dať posunúť nosovú prepážku a chrupavku úplne bežným chirurgickým zákrokom. Použili vraj pri tom aj dláto. Chvalabohu, že som bol v narkóze (smiech).
Ako vníma rodina vašu popularitu? Bulvár?
Mama určitý čas s hrdosťou a pýchou čítala a zbierala o mne všetky články, ktoré vyšli. Potom začal spomínaný redaktor písať hlúposti, a tak s čítaním prestala. Som tomu rád, lebo nemá zmysel, aby sa zbytočne kvôli klebetám v novinách trápila. Otravuje ma, keď sa moji známi na mňa alebo rodinu obracajú
s otázkami, či je to pravda, ako to bolo naozaj. Už ma nebaví vysvetľovať, že si prečítali výmysly. Čím viac človek zo šoubiznisu niekomu nevonia a darí sa mu, tým viac ho novinár zhadzuje. Len aby sa predal. Obávam sa, že na Slovensku nemáme novinárov, ktorí by písali pravdivo a o normálnych veciach.
Pýtali ste sa tohto novinára, čo má proti vám?
Áno. Povedal, že niekto musí robiť aj špinavú prácu a tá vyšla práve naňho.
V prvom albume ste vytvorili duet s Robom Miklom. Plánujete aj do tohto najnovšieho zapojiť niekoho zo SuperStar?
Neviem ešte, kto to bude, ale určite niekoho pozvem. Ale iba na vokály. Duet neplánujem, aj keď sa mi páči hlas Márie Bundovej.
Podľa vzoru kolegov zo súťaže ste sa stali moderátorom vlastnej relácie Jaroshow. Avšak v domácom – žilinskom rádiu. Pre vás ako lektora angličtiny je to iste veľká zmena...
Myslím, že sa mi celkom darí a za dva mesiace som sa o čosi zlepšil. Vôbec mi neprekáža, že ide o malé regionálne rádio, ktoré nemá závratnú počúvanosť. Beriem to skôr ako výhodu, lebo prípadné brpty mi nikto nevyhadzuje na oči. Keby som pracoval
v známom celoslovenskom rádiu, Nový Čas by ihneď napísal, aký je Miro Jaroš zlý moderátor. Takto si sedím na moderátorskej stoličke menšieho rádia a nestresujem sa.
Teraz máte k návratu do Žiliny kvôli práci o dôvod viac. Alebo nie?
Nie, neplánujem sa vrátiť. Väčšinu aktivít mám v Bratislave a žije tam aj moja manažérka Iveta, takže som k tomuto mestu pripútaný. Navyše som si tam zariadil aj celkom slušné bývanie. Mám 28 rokov, čo je najvyšší čas, aby som sa osamostatnil, vyletel z rodičovského hniezda. Doposiaľ som sa vždy vracal k mame, súrodencom, ale tentoraz si myslím, že už osamostatnenie zvládnem. Zvykol som si už na takýto život.
Ste spevák, máte vlastnú rozhlasovú šou. Čo ešte plánujete?
Určite chcem ostať v šoubiznise. Veľmi ma to baví, i keď neobľubujem večierky a spoločenské akcie, na ktorých sa ľudia predvádzajú jeden pred druhým, kto má aké šaty a podobne. V prvom rade chcem zostať dobrým človekom, robiť to, čo ma baví, zabávať ľudí a hlavne nedovoliť, aby mi stúpila sláva do hlavy. To je veľmi dôležité, lebo sláva ničí charakter.