í ako jedna výmena hrubej vrstvy asfaltového koberca, ktorá vydrží veľa rokov bez zásahu. Napríklad povrch cesty pri vodičmi často kritizovanej križovatke za Martinom v smere do Koštian nad Turcom bol v jednom smere taký rozbitý, že ho museli opraviť na viac ako sto metroch. Na konci zimy tam vznikal „lievik„, pretože automobily sa tlačili do odbočovacieho jazdného pruhu a bolo treba znížiť aj maximálnu povolenú rýchlosť. Pritom neuplynulo veľa rokov odvtedy, ako tento úsek kvôli premosteniu starej cesty vybudovali ako úplne nový. Pred dvoma až tromi týždňami cestári plátali aj množstvo dier medzi Koštanmi a príbovskou čerpacou stanicou pohonných hmôt. Automobily mohli prechádzať iba jedným jazdným pruhom, čo spomalilo beztak prehustenú premávku.
Napriek tomu, že tuhá zima urobila svoje, tých dier bolo akosi priveľa. A nejaké ešte po opravách zostali. Odborníci by mali posúdiť, či predchádzajúce opravy spravili dodávateľské firmy dobre, aby ich robotu nemuseli po niekoľkých rokoch opäť opravovať. Mnohí turčianski motoristi, najmä z horného Turca, cestu I/65 z Martina do Turčianskych Teplíc na úseku južne od Príboviec nevyužívajú. Radšej cestujú po starej ceste cez Benice, Moškovec a Malý Čepčín. Samozrejme, Blatničania, Mošovčania a Ďanovčania nemajú na výber a pravidelne zaťažujú tlmiče svojich automobilov na betónovej „trasľavke„. Rozdiel medzi kvalitnou rekonštrukciou cesty a jej kozmetickou úpravou vidno aj pri Diviakoch. Približne pred ôsmimi rokmi položili na betónový povrch tenký asfaltový koberec, čo stálo milióny korún. Na niekoľko rokov sa hlučnosť cesty znížila, ale potom sa začali objavovať v betóne ešte väčšie diery. V súčasnosti vyzerá úsek cesty I/65 ešte horšie ako betónka o niekoľko kilometrov ďalej. Približne pred dvoma rokmi sa uskutočnila na tej istej ceste oprava mosta. Súčasne opravili podložie cesty a na približne dvesto metroch položili hrubý asfaltový koberec. Pri prechádzaní mosta každý vodič nielen vidí, ale aj počuje, rozdiel medzi jazdou po starej „betónke„ a po rovnom asfalte.
Dúfam, že kvalita spomínanej cesty sa v najbližších rokoch zlepší. Pri marcovej návšteve Turčianskych Teplíc to sľúbil minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopovič. Cestnú spojnicu dvoch turčianskych miest by mali začať opravovať už tento rok. Stane sa tak aj kvôli tomu, že zatiaľ v presne neurčenom termíne dôjde k uzavretiu cesty cez Donovaly pre kamiónovú prepravu. Počet kamiónov, ktoré prejdú cez Turčianske Teplice, preto podstatne narastie a zväčší sa aj zaťaženie cesty a hustota premávky. Aj preto by malo Turčanom na jej kvalite záležať. Do vybudovania rýchlostnej komunikácie R 3 pretečie ešte veľmi veľa vody. Zrekonštruovaná „betónka„ bude musieť slúžiť ešte veľmi dlho. Preto by malo platiť, že nie všetko, čo je lacnejšie, je lepšie. O ceste, ktorá slúži ako hlavný ťah pre kamiónovú dopravu medzi Maďarskom a Poľskom, by to malo platiť dvojnásobne. Bolo by dobre, keby sme sa v najbližších rokoch dočkali aj cestného obchvatu Hornej Štubne. Neviem si predstaviť situáciu, keby po uzavretí Donovál mali všetky kamióny prechádzať Hornou Štubňou, kde je takmer v celej obci maximálna povolená rýchlosť štyridsať kilometrov za hodinu.