Usmievajte sa! To je odkaz bohatej Ameriky problematickej Európe.
Usmievajte sa, aj keď ste smiešni! To je „odkaz„ veľkých národov malým národom.
Je to aj odkaz lídrov politických strán do júnových volieb. (Pribudlo im úsmevov aj sľubov.)
S úsmevom zájdete najďalej – hovoria moderní psychológovia, astrológovia, analytici, politológovia... Nielen kvôli júnovým voľbám.
Po ránu bez úsmevu ani ránu, to je odkaz bratského českého národa, keď minister zdravotníctva dostal verejne zaucho. (Mimochodom, vyskúšal som to na vnukovi: zozadu sa zaucho dáva veľmi ťažko. Exminister a zároveň poradca prezidenta Klausa to musel cvičiť na fackovacom gypsovom modeli dlho.)
S úsmevom sa dá dokázať všetko, radia nám znalci ľudského správania.
Čo nám zostáva? Usmievať sa. Vždy!
Usmievajme sa, keď ráno pozrieme do peňaženky a nájdeme v nej len dvadsaťkorunáčku. Starostlivá manželka sledujúca naše počínanie zvolá: Kvôli tebe poslednú päťstovku nerozmením, aj keby na mesto oheň padol! (Večer pozerala katastrofický film.)
Usmievajme sa, starodôchodcovia, dobre myslená reforma zreformovaného dôchodkového systému sympatickej pani Radičovej nás – podaktorých – obíde bez následkov. Každý systém má chyby. Mali ste sa narodiť skôr a do dôchodku ísť pred rokom 2004!
Usmievajme sa, naše deti nás pozorujú aj vtedy, keď o tom nevieme; naše nálady ovplyvňujú ich nálady. Naša nevšímavosť ich šokuje viac ako televízna obrazovka.
Budúci zamestnanci automobilky KIA pri Žiline budú ráno začínať rozcvičkou. Začínajme deň aj my rozcvičkou. Je zdravá. KIAoisti budú pracovať s úsmevom po celý deň. Bude platiť nové heslo: Kto sa neusmieva, zle pracuje; kto zle pracuje, nech neje. KIAoisti sa budú usmievať na svojich šéfov, zdraviť ich budú úklonom. Skúsme to aj my: nechajme zamrznúť svoj úsmev na tvári; budeme sa smiať aj vtedy, keď peňaženka bude prázdna, jedlo nejedlé, zlodeji odvážnejší, zbohatlíci čoraz drzejší, politici imúnni a nepostihnuteľní. Keď vojdete do kancelárie k byrokratovi, sadnite si, ak vám dá pokyn. Vyčkajte, kým si dočíta noviny. Vyčkajte, kým si vypije kávu, druhú v poradí. Vyčkajte, kým podpíše sekretárke s krásnym poprsím dovolenku. A keď na vás zhliadne, pristúpte bližšie, pokloňte sa po japonsky, čelom na mramorovú dosku, bozkajte mu ruku, lebo jeho pohľad hovorí o takej právomoci, akú nemá v cirkvi ani arcibiskup. Potom si sadnite. Ak vám dá pokyn. Po 20 minútach vstaňte, nasaďte všeobecný úsmev, poďakujte sa za prijatie a opäť sa ukloňte. Nechajte ho študovať novelu novely nového zákona o nových výkazoch novonájdených rezerv, ktoré môže štát z vašej peňaženky vydojiť (podľa zákona).
Je aj druhá možnosť: uplatniť miromackovský syndróm. Neusmievať sa. Vyzerať naštvane. Zaťaté zuby. Zaťaté päste. Vstať zo stoličky rozhodne a streliť byrokratovi chlapské zaucho. Budete na chvíľu slávni. Budú o vás písať na prvých stranách novín. Budete v médiách!
Je aj tretia možnosť: buďme sami sebou. Aj v dave. Nesmejme sa, ak nemáme na to dôvod. Usmievajme sa na skutočných ľudí, ktorí si to zaslúžia. Ale zároveň –každý deň si opakujme s Hamletom: Ide o to – smiať sa. / Stále sa usmievať/ byť pritom lumpom/ tu, v tomto našom Dánsku/ to istotne ide...