Článok pokračuje pod video reklamou
Hlucháne a hôľniaky sa z niektorých veľkofatranských lokalít úplne vytratili
V týchto dňoch pomaly končí obdobie tokania tetrova hlucháňa a tetrova hôľniaka, dvoch vzácnych kurovitých vtákov, ktoré žijú vo Veľkej a Malej Fatre už od doby ľadovej. Je to časť roka, keď možno počuť typický hlasový prejav, ktorý vydávajú v čase rozmnožovania. Tokanie hlucháňa počuť iba v noci a za brieždenia maximálne do vzdialenosti dvesto metrov. Hôľniaka počuť až z kilometra a pri tokaní sa dá pozorovať až do svitania. To si samozrejme v obidvoch prípadoch vyžaduje kvalitnú optiku s dobrou viditeľnosťou za šera. Ide o vtáky odkázané na chladnejšie bio-topy, najmä na smrekové a jedľovo - bukové porasty. Počas posledných pätnástich až dvadsiatich rokov tetrovy hlucháne a hôľniaky niektoré lokality v Turci úplne opustili.
Ľudovít Remeník zo Správy Národného parku Veľká Fatra vo Vrútkach nám povedal, aké sú príčiny ústupu hlucháňov a hôľniakov z ich niekdajších prirodzených biotopov. „V niektorých lokalitách Veľkej Fatry ešte pred desiatimi až pätnástimi rokmi boli vhodné podmienky pre výskyt hlucháňov a hôľniakov, teraz sú prázdne a tetrovy ich opustili. Existujú tri príčiny, kvôli ktorým sa tak stalo. U hlucháňa je jednou z hlavných príčin intenzívne hospodárenie v lese. Ťažba dreva pokračovala až po hornú hranica lesa. Takto sa postupne stratil pôvodný biotop hlucháňa, ktorým sú staré lesné porasty s väčším výskytom smrekov, borovíc a jedlí. V zime sa totiž hlucháň živí najmä ihličím a púčikmi stromov. Tam, kde ľudia rúbali tieto porasty holorubným spôsobom, hlucháne ich opustili. Druhou príčinou ústupu tetrova z jeho pôvodných teritórií je väčší počet diviakov a ich rozšírenie sa až nad hornú hranicu lesa. Kedysi žili skôr v podhorí a v Turčianskej kotline, ale v súčasnosti sa ich počet zvyšuje najmä vo vyšších polohách lesov. Diviačie rodiny si zvyknú vyhľadávať potravu v rojnici. Vtáky hniezdiace na zemi potom nemajú šancu vysedieť mláďatá. Naviac, diviaky sú všežravé a vajcia tetrovov sú ich obľúbenou pochúťkou. Ďalšou príčinou, ktorá sa podpísala na úbytku tetrova hlucháňa i hôľniaka, je chaotická a nekontrolovaná turistika, nelegálna mototuristika a pytliactvo vo Veľkej Fatre,“ vysvetľuje Ľudovít Remeník.
V týchto dňoch sa hlucháne a hôľniaky dajú najlepšie zrátať. Možno ich počuť, nájsť podľa stôp na snehu a trusu. Venujú sa tomu, okrem iných povinností, všetci strážcovia Národného parku Veľká Fatra. Hôľniaky sa dajú pozorovať na otvorených plochách nad hornou hranicou lesa. Ich počet sa však podľa Ľudovíta Remeníka nedá presne určiť. Tetrovy sa totiž často presúvajú z jednej lokality do druhej.
„Myslím si, že v súčasnosti ich je v porovnaní s počtom pred dvadsiatimi rokmi približne tretina. Chodíme do lokalít, v ktorých sa bežne sa vyskytoval a v súčasnosti tam vôbec nie sú. Kedysi patrili medzi miesta najväčšieho výskytu tetrovov Dolný Borišov a Balcierovo v Necpalskej doline, koniec Gaderskej doliny, okolie Ploskej, Borišova a Lysca.
V súčasnosti sa už v niektorých zo spomínaných lokalít tetrovy vôbec nevyskytujú. Samozrejme miesta, kde ich je najviac, nebudeme prezrádzať. Hlucháň i hôľniak sú zákonom chránené a určite sa nájdu ľudia žiadostiví po tejto vzácnej trofeji. Pytliactvo ale, nie je hlavným faktorom, ktorý ovplyvnil znižovanie počtov tetrovov,“ dodal Ľudovít Remeník.
Turisti, ktorí dobre poznajú Veľkú i Malú Fatru, spozorujú prevažne samice. To je podľa Ľudovíta Remeníka normálne. Kohúty žijú polygamne a zvádzajú medzi sebou prudké súboje. Pomer liahnutia samcov a samičiek je ale vyrovnaný.
