Desaťročný
BellAmos v Martine:
Bolo nás jedenásť... dnes nás je stojedenásť
Začnime hneď štatistikou. Súkromná základná škola BellAmos v Martine vznikla v roku 1996 a dnes je jedinou plne organizovanou súkromnou základnou školou na Slovensku. Má 111 žiakov, 23 pedagógov a vynikajúce výchovno-vzdelávacie výsledky. Za desať rokov svojej existencie síce viackrát zmenila svoje sídlo, no sťahovanie nič nezmenilo na základnom kréde školy, ktorou sa riadi pri vzdelávaní a výchove detí: „...každý z nás je v niečom najlepší...“ O úspechoch jej žiakov, o ponuke, ktorou otvára svoje brány deťom rôznej povahy i nadania, o projektoch a prioritách školy sme už písali v predminulom čísle NŽT. Teraz je čas predstaviť muzikál, ktorým si spolu s rodičmi, priateľmi a sponzormi školy v BellAmose minulú stredu pripomenuli, že desiatka v letopočte nie je len na bilancovanie, ale aj na nadýchnutie sa k ďalším snom. K snom meniacim chuť obrátiť niečo zmysluplné na realitu. Lebo škola, z ktorej žiaci nechcú odísť domov, bola na začiatku tiež len veľkým snom jej riaditeľky Anny Thomkovej-Baranovej. Nadchla preň mnohých, presvedčila spolu so svojimi spolupracovníkmi aj „úrady“ a dnes spolu s nimi o škole hovorí ako o správnej veci.
Vráťme sa ale k muzikálu. Nebol prvým, s ktorým sa škola predstavila martinskej verejnosti. Takmer pravidelne v ostatných rokoch je muzikál, v ktorom vystupujú všetci žiaci školy, súčasťou predvianočných programov. Vždy nesie so sebou zaujímavé posolstvo, ktoré v srdiečkach detí mení vštepované hodnoty života na možno budúce postoje. Vždy ide o pôvodný „kus“, ktorý od „á do zet“ nacvičia, naspievajú, odohrajú za pomoci svojich pedagógov deti, scenár a réžiu, dramaturgiu, choreografiu, scénu, kostýmy i zvuk dávajú aj po nociach dohromady pedagógovia a rodičia, a to pod pevnou tvorivou taktovkou autorky hudby a textov piesní Darje Čerpákovej a za podpory mesta Martin a Domu kultúry Strojár.
Okrúhlu desiatku bude už navždy pre históriu pripomínať muzikál s názvom Vo farbách dúhy. Minulú stredu na javisku Strojára deti odohrali tri predstavenia. Dve pre materské a základné školy, jednu – slávnostnú – pre všetkých, ktorým sa oslavná desiatka spája s nejakou „bellamosáckou“ spomienkou. Dúha preto, lebo predznamenáva pekný deň po búrke a je, ako povedala A. Thomková-Baranová, takpovediac symbolom pre školu, ktorá sa mnohokrát musela postaviť z kolien na rovné nohy a ísť ďalej za slnkom. O tom je muzikál. O začiatkoch, o tom, ako sa menila škola, ako pribúdali triedy s rozprávkovými názvami, ako deti žili a čo ich formovalo. To všetko prespievali, pretancovali a prežili na pódiu Strojára. Muzikálom žili a ukázali, ako majú radi školu, do ktorej chodia. A o tom, že v úplne prvej triede bolo kedysi jedenásť detí a dnes je ich v celej škole sto jedenásť. A všetky sú spokojné. „Vieme, čo chceme, vieme, čo smieme, dúha je svedok náš. Vieme, čo vieme, chceme, čo smieme, správny smer vieme nájsť.“ Text ústrednej piesne hovorí za všetko. S deťmi škola urobila a robí zázraky. Jej tvorcovia a ľudia, ktorú ju dnes formujú, si mohli aj po tomto muzikáli povedať. Stále to stojí zato!
(vl)
Snímky: archív BellAmos