Pondelok, 3. október, 2022 | Meniny má Stela

K 145. výročiu Memoranda slovenského národa

Urovnoprávniť národy vlasti dľa práv im daných od Boha, položiť medze kmeňovej zášti je hlavná snemu úloha... (Ľudovít Kubáni)

Urovnoprávniť národy vlasti dľa práv im daných od Boha,
položiť medze kmeňovej zášti je hlavná snemu úloha...
(Ľudovít Kubáni)

Po revolúcii 1848-1849 nastalo obdobie zosilnenej absolutistickej moci panovníka, roku 1860 cisár pod vplyvom vonkajšej i vnútornej situácii vydal Októbrový diplom, ktorým sa zriekol absolutistickej vlády a umožnil utvárať národné snemy. Prebudili sa i Slováci. V dňoch 6. a 7. júna 1861 zišli sa do Turčianskeho Sv. Martina zástupcovia Slovákov, prehlásili sa za Slovenské národné zhromaždenie a prijali programový dokument Memorandum národa slovenského. Jeho návrh zoštylizoval Štefan Marko Daxner a prešiel širokou diskusiou. Memorandum obsahovalo úvod a štyri požiadavky. V úvode sa zdôvodňovala oprávnenosť programu a jeho hlavné zásady. Nárok na rovnoprávne postavenie Slovákov v Uhorsku zdôvodňoval prirodzeným právom slovenského národa na rovnoprávnosť s inými národmi. Memorandum požadovalo: Zabezpečiť ústavnými zákonmi svojbytnosť slovenského národa a rovnoprávnosť jazyka. Potvrdiť svojbytnosť národa na území, ktoré obýval, pod názvom hornouhorské slovenské Okolie a vyčleniť ho
z Uhorska ako autonómnu oblasť. Ďalej to boli požiadavky slovakizácie správy, súdnictva a školstva, vrátane kultúrnych inštitúcií. Pri otázke občianskych práv a slobôd zdôrazňovalo solidaritu s obyvateľmi všetkých národov Uhorska. Najväčšie problémy boli s požiadavkou utvorenia územnej autonómie Slovenska (hornouhorské Okolie), v ktorej zástupcovia šľachty i Palárikovej skupiny videli možnosť delenia Uhorska. Problémom bolo aj to, komu memorandum odovzdať - Uhorskému snemu alebo cisárovi. Memorandum odovzdali 26. júna 1861 uhorskému snemu, ktorý o ňom ani nerokoval, bol rozpustený. Memorandum sa skončilo neúspešne.
Keď Slováci s martinským Memorandom v Pešti nepochodili, Ján Francisci spolu so Štefanom Moysesom organizovali v decembri 1861 nové tzv. Viedenské memorandum, ktoré odovzdali cisárovi. O úpravu a odovzdanie viedenského memoranda sa zaslúžil biskup Štefan Moyses dovtedy v slovenskom národnom hnutí málo známa osobnosť. Deputácia sa rozišla, Moyses zostal vo Viedni a sledoval - urgoval vybavovanie žiadosti. Jeho aktivita bola udivujúca, vzbudila veľmi priaznivé ohlasy u Slovákov, ktoré sa prejavili v písaní pozdravných listov. Od 20. decembra 1861 do septembra 1863 Moyses dostal 93 listov z 334 obcí a miest s vyše štyritisíc podpismi. V nich mu slovenské mestá, obce, osady, spolky a jednotlivci ďakujú za veľký národný skutok vykonaný v záujme Memoranda a slovenského národa, vyjadrujú mu svoju dôveru a oceňujú priamo mojžišovské vysloboditeľské poslanie. Listy boli najlepšou odpoveďou neprajníkom Slovákov - plebiscitom - vyjadrením spoločného postupu občanov všetkých vrstiev a tried. Veľmi presvedčivý a účinný je list drevorubačov z Bacúcha z februára 1862.
Osvietený pane, Otče náš najmilostivejší !
My sme chudobní síce, ale máme - ďakovať Bohu - zdravý rozum a zdravé silnie ruky. Tamten potrebujeme, aby sme rozoznali pravdu od nepravdy, zlé od dobrého. Tieto potrebujeme, aby sme mozolne sekerami nás a našu rodinu živili. Ale nám zdravý rozum káže, aby sme za naše mozole tiež tak v krajine uhorskej boli považovaní, ako druhé národy. Nič viac, nič menej. My sme Slováci, tedy chceme, aby s nami slovensky zachodili, obcovali a nás neosočovali. My sa, Osvietenosť vaša, vašim zásadám strany práva národnosti slovenskej, škôl a všetkým krokom pre náš národ učinených úplne pridávame a Vám naše v práci stuhnuté mozolovité ruky podávame. Boh Vás živ a daj nám ešte viac tak múdrych a statočných chlapov...
Ani memorandum predložené cisárovi neprinieslo splnenie politických požiadaviek. Na tie museli Slováci čakať až do rozpadu Rakúsko-Uhorska. Splnená bola len časť kultúrnych požiadaviek - Matica slovenská a tri slovenské gymnáziá. Memorandum malo však svoj význam. Vyvolalo na Slovensku široký národný pohyb, stalo sa predmetom širokého kultúrneho a čiastočne i hospodárskeho rastu. Akcia pozdravných listov Štefanovi Moysesovi stala sa prejavom zvýšeného národného uvedomenia miest, obcí, spolkov i jednotlivcov. V dovtedajších slovenských dejinách nebolo väčšej podpisovej akcie v záujme národa. Kým pred Memorandom zareagovali magistráty a jednotlivci z 53 obcí a miest s necelou tisíckou osôb, po Memorande sa listovne ozvalo 334 obcí a miest a vyše štyritisíc občanov. Zapojili sa do nej aj obce a mestá východného Slovenska i väčšie slovenské mestá - Nitra, Trnava, Banská Bystrica, Trenčín, Senica, Skalica, Zvolen. Listy boli prejavom náboženskej i triednej tolerancie, spoločne ich podpisovali katolíci i evanjelici, kňazi, študenti, profesori, remeselníci, úradní činitelia i radoví občania.
Memorandum bolo už podľa súčasníkov „rozhraničným skutkom pre celú históriu Slovákov“, bolo - obrazne povedané „rozprávkovou živou vodou“, ktorá oživila národnú mŕtvotu, telo a údy národa odsúdeného na zánik. Vedúci predstavitelia národného hnutia si uvedomovali potrebu jeho dokumentácie, preto na národnom zhromaždení určili šesť zapisovateľov, aby čo najvernejšie zachytili jeho priebeh. V zápisnici zo zhromaždenia sa o tom píše: „Sláva doby takej nemôže byť obmedzená ma ruku odpisovateľov, ani na málo šťastných tých, ktorí by jeden-druhý taký odpis ku ozdobe knižníc svojich a pre súkromnu potrebu a obľubu svoju dostali.., aby dejepisci národa a národov zostavujúc zjavenia doby tejto rozhodnej, nezostali odkázaní na vrtkavé ústne podania, na nespoľahlivé zápisy kroník, na roztratené sem-tam po časopisoch neistej ceny správy a na rukopisy v archívoch ďalekých, neprístupných, neznámych ukryté...“ účastníci uložili Stálemu národnému výboru vydanie všetkých dokumentov tlačou. Po založení Matice slovenskej - 7. januára 1864 na zasadnutí jej výboru - poverili Andreja Sládkoviča, aby na základe zápisníc, zachovaných dokumentov a vlastnej pamäti vypracoval obsiahlu zápisnicu a denník Slovenského národného zhromaždenia a v nich vylíčil vystúpenia jednotlivcov i zovšeobecnené žiadosti Slovákov. Sládkovič úlohu prijal a roku 1865 predložil Výboru MS hotovú prácu Publikácia však nevyšla. Pravdepodobne Výbor MS nepovažoval za vhodné vydať knihu v zmenených politických pomeroch po rakúsko-maďarskom vyrovnaní. Na Sládkovičov rukopis sa zabudlo. Našiel sa až v roku 1939 v literárnej pozostalosti Pavla Mudroňa. Pri 80. výročí Memoranda v roku 1941 MS vydala publikáciu Slovenské národné zhromaždenie, v ktorej odtlačila Sládkovičov rukopis v úplnosti. Pri 125. výročí Memorandového zhromaždenia (1986) Matica ju vydala znova a do nej začlenila aj plný text viedenského memoranda - Prosbopis a Návrh na privilegiálnu listinu -, správu o audiencii slovenského vyslanstva u cisára, časť básní J. Kráľa, A. Sládkoviča a Ľ. Kubániho a príspevky z vedeckej konferencie o Memorande. Publikácia má názov Z PRAMEŇOV NÁRODA a vyšla r. 1988.
Národní dejatelia mali záujem nielen o písomnú dokumentáciu Memorandového zhromaždenia, ale aj obrazovú a vecnú. Známe sú memorandové šperky - strieborné, pozlátené, modro emailované prstene a náramnice, ktoré zhotovoval zlatník v Liptovskom Mikuláši Andrej Uličný. Zachovali sa aj tri druhy sklenených pohárov s názvom Memorandum slovenského národa a dátumom. Na uvedené národné slávnosti navrhol štúrovský krajčír Štefan Horník národný kroj - „národné nosivo“. Obrazovú dokumentáciu predstavujú dve litografie - kameňotlače. Jedna zobrazuje l6 osôb slovenského vyslanstva do Pešti, kde odovzdali Memorandum. Vyhotovil ju R. Weibezahl, litograf
z Lipska, pôsobiaci v Pešti, na základe „malých svetlojasných podobizní“ každého jednotlivca. Táto skupinová veľká podobizeň v rozmeroch 42x54 cm bola hotová v decembri 1862 a predávali ju po l zl. a 50 grajciarov. Druhú litografiu - národné zhromaždenie pod lipami - vyhotovili v „kameňotiskárni A.J. Malika v Levoči“ podľa fotografie F. Koutnika až v roku 1864. Zachytáva historický akt s lokalizáciou miesta - evanjelický kostol ešte bez veže, povestné lipy, časť starej fary a dnes neexistujúci múr oddeľujúci námestie od ľudovej školy a pochopiteľne účastníkov zhromaždenia. Zabudnutá zostala kresba memorandového zhromaždenia, ktorú uverejnil Viliam Pauliny-Tóth v prvom ročníku Černokňažníka v októbri l861. Hoci ide o kresbu, je mimoriadne verná, čo nám ukazuje jej porovnanie s Koutnikovou fotografiou. Kresba sa s fotografiou zhoduje aj v detailoch. Kým fotografia, z ktorej urobili litografiu, zobrazuje časť zhromaždenia pred jeho otvorením - chýbajú na nej napr. katolícki kňazi, ktorí sa ešte nevrátili z kostola - kresba zachytila priebeh zhromaždenia. Rečník (Š. M. Daxner?) stojí na stole, pri druhom stole sedí šesť zapisovateľov - tieto reálie poznáme z Memorandovej zápisnice.
Osobitnou záležitosťou bolo pripomínanie si memorandového zhromaždenia v Martine. Napr. 6. júna 1865 pre zlé počasie oslavy sa uskutočnili nie pod lipami, ale vo „veľkom hostinci“ a boli spojené s tanečnou zábavou. Okázalé oslavy boli v roku 1868, ktoré ospieval P. O. Hviezdoslav v básni Turčiansky Sv. Martin. Oslavy 25. výročia Memoranda v roku 1886 slúžnovský úrad zakázal vonku „pod lipami“, konali sa v miestnostiach Turčianskeho kasína v hostinci u Samueliho. Najveľkolepejšie boli oslavy 80. výročia Memoranda v Martine v roku 1941. Organizovali ich ako celoštátne. Mali pripomenúť národu osemdesiatročnú cestu od Memoranda po súčasnosť, boj o národnú suverenitu a úlohu Martina v národných dejinách. Na čele prípravného výboru osláv bol predseda slovenského snemu M. Sokol, miestny prípravný výbor viedol J.C. Hronský. Počítalo sa s účasťou vyše stotisíc ľudí. V Martine pri tejto príležitosti vybudovali amfiteáter, upravili ulice, opravili fasádu Národného domu. Na zásah nemeckého vyslanca v Bratislave oslavy sa neuskutočnili v plánovanom rozsahu – Nemci už presúvali vojsko na hranice Sovietskeho zväzu. V dňoch 31. mája a 1. júna bola len ich vojenská časť - prehliadka vojsk všetkých druhov zbraní za účasti prezidenta republiky. Kultúrna časť osláv bola preložená na neskoršie a pre vypuknutie druhej svetovej vojny sa už neuskutočnila.
Storočnicu memorandového zhromaždenia (1961) si pripomenula len Slovenská akadémia vied interným seminárom. Pri 125. výročí Memorandového zhromaždenia (1986) usporiadala Matica slovenská vedeckú konferenciu - vydala memorandové dokumenty, ročenku s memorandovým námetom, nástenný kalendár a literárny plagát v slovenčine a v angličtine. O jubileu sa dozvedela aj slovenská verejnosť -
v Martine v Divadle SNP sa uskutočnil umelecký večer, televízia i rozhlas pripravili a odvysielali literárne pásma. Na oslavách 130. výročia Memoranda v Martine v roku 1991 činovníci Matice slovenskej už sformulovali požiadavku utvorenia samostatného štátu Slovákov - Slovenskej republiky.
Memorandum bolo rozhraničným skutkom pre celú históriu slovenského národa, a preto si zaslúži pozornosť všetkých Slovákov. K nemu a jeho významu sa vracali všetky generácie Slovákov. Nestratilo svoju platnosť ani po 145. rokoch a oprávnene Národná rada Slovenskej republiky deň jeho prijatia vyhlásila za pamätný deň.
Michal Eliáš
Snímky: archív a Viera Legerská

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel
  2. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  3. Druhý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  4. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň
  5. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  6. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  7. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  8. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  1. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  2. Metropolis ostáva bez inflačnej doložky
  3. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň
  4. Druhý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  5. KOSIT hľadá do svojho tímu ďalších vodičov
  6. Náklady na domácnosť pomôže ušetriť aj kompostér FoodCycler
  7. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  8. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  1. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať? 6 992
  2. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 6 981
  3. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 5 899
  4. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 5 826
  5. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň 5 421
  6. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 5 080
  7. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 927
  8. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 826

Blogy SME

  1. Erik Kriššák: John Stagg - Vlk a pastier
  2. Marek Mačuha: Je zníženie daní politický zločin?
  3. Anna Miľanová: Burina - v mojom poňatí...
  4. Juraj Krúpa: Neznesiteľná ľahkosť, s akou Matovič reční o Hitlerovi a médiá o fašistoch
  5. Juraj Švarc: Obecné záležitosti – práca v zastupiteľstve
  6. Matúš Lazúr: Na retardovaných vodičov platia len retardéry. Pri zastávkach MHD najlepšie také že pri 60-tke im rovno utrhne nápravu.
  7. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty.
  8. Miroslav Lisinovič: Z mojej papierovej dielne: gazdovský dom z Vlkolínca, kaplnky na Sivej Brade a v Holíči
  1. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 646
  2. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 7 567
  3. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 5 276
  4. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 4 678
  5. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 3 884
  6. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 517
  7. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 2 830
  8. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 735
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Turčianska Štiavnička získala v stretnutí proti Vavrečke cenný bod.

Posledný víkend bol z pohľadu turčianskych celkov o poznanie pozitívnejší ako tie predchádzajúce. Bystrička aj Blatnica zabrali naplno a svoju cenu má aj remíza Štiavničky.


6 h
Futbalisti Belej zvládli zápas proti Zubrohlave.

Hráči Dynama v Rosine na dobrý výsledok pomýšľať nemohli, keďže nestrelili ani gól, hoci si vybojovali aj výhodu penalty. Belá sa vytiahla a zdolala silnú Zubrohlavu.


12 h
Martinčan Juraj Reguli si na prácu v pivovare spomína v dobrom.

Martinčan Juraj Reguli pracoval v pivovare 20 rokov a dobre ho poznal.


14 h
Primátor mesta Martin, Ján Danko

Nové moderné areály, štadióny či ihriská. Športová infraštruktúra v Martine prešla v ostatných štyroch rokoch zásadnou premenou.


23 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Erik Kriššák: John Stagg - Vlk a pastier
  2. Marek Mačuha: Je zníženie daní politický zločin?
  3. Anna Miľanová: Burina - v mojom poňatí...
  4. Juraj Krúpa: Neznesiteľná ľahkosť, s akou Matovič reční o Hitlerovi a médiá o fašistoch
  5. Juraj Švarc: Obecné záležitosti – práca v zastupiteľstve
  6. Matúš Lazúr: Na retardovaných vodičov platia len retardéry. Pri zastávkach MHD najlepšie také že pri 60-tke im rovno utrhne nápravu.
  7. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty.
  8. Miroslav Lisinovič: Z mojej papierovej dielne: gazdovský dom z Vlkolínca, kaplnky na Sivej Brade a v Holíči
  1. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 646
  2. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 7 567
  3. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 5 276
  4. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 4 678
  5. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 3 884
  6. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 517
  7. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 2 830
  8. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 735
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926

Už ste čítali?