dvom najväčším osobnostiam nášho národa – Milanovi Rastislavovi Štefánikovi a Ľudovítovi Štúrovi a všetkým štúrovcom. Pri tejto príležitosti sa vydali na Púť vďaky a slávy – takto svoje podujatie nazvali.
Prvým zastavením delegácia počastovala Modru, kde Ľudovít Štúr zomrel. Po prehliadke múzea mu „pútnici“ vyjadrili poctu pri jeho hrobe. Báseň vďaky zarecitovala Martina Rumanová, predseda MO MS Dušan Lajčiak a podpredsedníčka Viera Zímeľová položili na hrob kyticu s trikolórou a nápisom Bystrička pri Martine. Poklonu nad hrobom sprevádzal spev zboru s piesňou Kto za pravdu horí. Rovnaký veniec zdobí aj miesto v Ivánke pri Dunaji, kde Štefánik havaroval 4. mája 1919 počas návratu domov, do česko-slovenského štátu, o vznik ktorého sa zo Slovákov najviac zaslúžil. Na pamätnom mieste predniesol Daniel Rajčan báseň, krásnu opernú pieseň Letel sokol smelý od bystričianskeho učiteľa Ladislava Rapoša zaspievala Miroslava Kováčová.
Cestou k poslednému miestu púte – Devínu sa delegácia z Bystričky zastavila u nášho najväčšieho žijúceho básnika, národného umelca Milana Rúfusa. Majster básní ich privítal vo svojom domčeku v Bratislave, v ktorom vládla rodinná atmosféra. Dôveru domáceho pána si získali naštudovaním a predvedením pásma Slovenské ľudové rozprávky v poézii Milana Rúfusa a stálymi kontaktmi. Ľubo Párička básnikovi zahral na fujare, jeho súputníci zaspievali turčianske piesne. Milan Rúfus poslal po vyslancoch pozdrav všetkým účastníkom memorandových slávností a do kroniky MO MS napísal poďakovanie za milú a nečakanú návštevu a MO MS zaželal veľa úspechov v ďalšej činnosti.
Púť ukončili Bystričania na hrade Devín na slávnostiach. Po literárno-hudobnej kompozícii Nad Devínom sokoli sa krútia, ktorú so svojimi študentmi scenáristicky i režijne pripravil Juraj Sarvaš, a speváčke ľudových piesní Darinke Laščiakovej program vyvrcholil pásmom Bystričanov Pokračovanie štúrovských ideí v Martine a Turci. Program vznikol pod taktovkou Ž. Húštavovej a Viery Zímeľovej. Účinkovali mladí matičiari a recitátori: Dušana Lajčiaková, Martina Rumanová, Janka Nováčiková, Slávka Rajčanová, Daňo Rajčan a folklórna skupina so sólistom na fujare a píšťalke Ľubom Páričkom. Záverečnou turčianskou piesňou Kopala studienku, na nápev ktorej zložil Janko Matuška štátnu hymnu, postavili Bystričania Bratislavčanov „do pozoru“.
Púť Bystričanov mala pripomenúť vzťahy Štúr, štúrovci, devínska vychádzka štúrovcov, Memorandum národa slovenského z roku 1861 a ďalší národný vývoj dodnes. Mala byť povzbudením najmä mladým, do ďalšej, slovami majstra Rúfusa, ešte vždy prepotrebnej činnosti.