Sobota, 16. október, 2021 | Meniny má VladimíraKrížovkyKrížovky

Za Haškom do Moskvy

Iba zhruba pred dvoma hodinami sme sa odliepali z pristávacej plochy na Letisku M. R. Štefánika v Bratislave a už sa znovu po výzve kapitána „nášho“ tridsaťpäťmetrového Fokkeru Mk. 28 model 100 Slovenských aerolínií s menom Nitra musíme pripútať.

Klesáme z modrého nadoblačného jasu a pod vylešteným krídlom lietadla sa po prechode mrakov zjavujú ešte miestami zamrznuté ramená rieky Moskva. Po niekoľkých minútach sa kolesá dotýkajú zmesi betónu a asfaltu, otvárajú sa dvere a cez „rukáv“ prechádzame do útrob letiska. „Vitajte v Šeremetieve, príjemný pobyt v hlavnom meste Ruskej federácie Moskva !“ letuškine vyprevádzajúce slová napriek rutine znejú úprimne a aj keby som sa mýlil, vôbec mi na tom nezáleží. Konečne v „brlohu ruského medveďa“ ! Roky som sa chystal na túto chvíľu a že to nie je iba sen, potvrdzuje mi za pasovou kontrolou stojaci ramenatý päťdesiatnik Michail s mojím menom – ako ináč v azbuke - na tabuľke nad hlavou, šofér pracujúci pre naše veľvyslanectvo, ktorý mi ochotne pomôže s kufrom a hajde ! Smer centrum, Slovenský dom na Druhej Brestskej, kde budem ubytovaný.
Darmo ma môj hostiteľ, riaditeľ Slovenského inštitútu v Moskve, diplomat a básnik v jednej osobe Juraj Kalnický (mimochodom, rodák z Turčianskej Štiavničky!) upozorňoval, že bez pasu zo Slovenského domu ani na krok. Keď som sa od recepčnej dozvedel, že mi ho, po vybavovaní formalít, vráti až okolo jedenástej predobedom, iba som sa v duchu usmial. Ráno, vedomý si nabitého poobedného programu, hneď po raňajkách som sa, hoci v najruskovatejšom Rusku, „po anglicky“ vytratil. Popravde, mapu mesta som nemal príliš dobre preštudovanú, už som si na svojich potulkách zvykol, že často náhoda je najlepší plánovač. Potvrdilo sa mi to opäť! Pomotal som sa nejakých dvadsať minút popri českej ambasáde a zrazu som pri pohľade na označenie ulice „skoprnel“ – Ulica Gašeka! Jardo, starý kamarát, tak sme sa znovu našli !
Na „Lomonosovke“ i s prekladateľmi
Veď vlastne to bol jeden z hlavných motívov mojej cesty na východ. Keď mi pred tromi rokmi vyšla kniha o slovenských pobytoch tohto svetoznámeho autora „geniálneho idiota“ – dobrého vojaka Švejka, už vtedy som špekuloval, čo ďalej, a vediac, že večný tulák Hašek strávil takmer šesť rokov (1915 – 1921) vo vtedajšom občianskou vojnou sa zmietajúcom Rusku, začal som poškuľovať týmto smerom. Využil som pozvanie spomínaného nášho kultúrneho zariadenia v ruskej metropole a pripravený rozhodiť siete, bol som tam. Poobede ma čakala príjemná hodina so študentmi slovakistiky na Filologickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity, teda na legendárnej „Lomonosovke“ na Leninských horách v spoločnosti docentky Ally Maškovej, na druhý deň beseda s členmi Zväzu prekladateľov Ruskej federácie, neobišiel ma (v dobrom!) poetický večer v Literárno-umeleckom múzeu sestier Cvetajevových v Alexandrove asi 100 kilometrov od Moskvy, kde zneli naše básne dvojjazyčne... Načo to zbytočne predlžovať: našiel som skúsenú a ochotnú prekladateľku Natáliu Švedovú (do svojej knihy básní mi čistou slovenčinou napísala venovanie „Válekovi Druhému úprimne autorka!“, čo už s ňou, keď témou jej diplomovky bol Miroslav Válek), zatiaľ telefonicky som si dohodol stretnutie s ruským haškológom Nikitinom, ktorému ostala na domácu úlohu moja kniha Haškovi v pätách, viacerí slovakisti mi sľúbili všemožnú pomoc, ubytovaním začínajúc... Po návrate domov mi ostáva vykasať si rukávy a dať sa do zháňania peňazí, lebo za Haškom sa budem musieť preputovať až na Bajkal. Tak mi treba!
Bitka na ervenom námestí
Dve ľudské riavy sa proti sebe ženú ako jarné vody horským snehom prikŕmených potokov a tam, kde sa zrazia, tryská nezatarasiteľný prameň chlapského revu, rinčania zbraní a krvi. Obrnené telá útočníkov narážajú o podobne chránené telá obrancov, spotené kone vedené svojimi jazdcami sa navzájom hryzú do slabín, pešiaci s nadľudským oduševnením prekonávajú vlastný strach i bolesť, aby často na smrť zranení pokračovali ešte niekoľko sekúnd v boji a v poslednom kŕči svojho pozemského života ešte vyhasili život protivníka, ktorý je na dosah ich meča. Akýsi plavovlasý obor na čele ruskej hordy, útočiacej sprava, zrazu skočí medzi Poliakov, čoraz panickejšie ustupujúcich pod mohutným „Urááá !“ jeho vojakov, a jediným úderom odtne fúzatému žoldnierovi pravicu nad lakťom a zároveň vrazí meč do boku jeho na útek sa obracajúceho suseda. Vtedy sa obor obzrie ponad plece v zakrvavenom brnení a... Prudko otvorím oči.
„Izviníte!“, placho sa ospravedlní akási Káťa s nakrátko ostrihanými vlasmi farby dozretej pšenice, hoci stretu jej pleca a môjho chrbta som na vine ja, lebo som strmo zastal uprostred chôdze iba niekoľko desiatok metrov od Chrámu Vasilija Blaženého (Pokrovského chrámu) na jednom z najkrajších námestí na svete - moskovskom Červenom námestí. Teda vlastne pred mrežovanou ohradou chrámu, za ktorou stoja nižnonov-gorodský starosta Kozma Minin a knieža Dmitrij Požarský, pod ktorých vedením ľudová domobrana v oslobodzovacej vojne roku 1612 zvíťazila a vyhnala z Moskvy poľských okupantov a ich žoldnierskych pomáhačov. Pre mňa je tým plavovlasým obrom z nedávnej chvíľkovej predstavy vľavo stojaci hrdina z Nižného Novgorodu, nech si hovorí kto chce, čo chce. Hoci aj tvorca súsošia Ivan Petrovič Martos... Ozaj, až teraz som si uvedomil, k čomu som dlhé roky v duchu priraďoval jemné trilky huslí a zurčanie harfy z úvodu symfonickej poémy Šeherezáda od Nikolaja Rimskeho-Korsakova. K chvíľke ticha, ktorá nastala po hroznej oslobodzujúceje seči. To je ten spev slávika nad zatíchnutým bojiskom, skúste si ho vypočuť...
Gagarin a pomýlený havran
Akokoľvek málo času by som však mal, byť v Moskve a obísť Kremeľ, teda nenavštíviť ho zvnútra, by bolo viac ako hriechom. Určite kvôli duchovnej sile, ktorá sa po stáročia existencie nazbierala na tomto strmom kopci po ľavom brehu rieky Moskva, Určite kvôli kráse skrývajúcej sa za viac ako dva kilometre dlhými hradbami z červených tehál so strieľňami z bieleho kameňa, ktoré na 28 hektároch (!) skrýva (a či skôr ponúka) toto najstaršie historicko-architektonické centrum mesta. Na Kremeľský (voľakedajší Borovický) kopec prichádzam pripravenejší, pokúšajúc sa „výročitým“ spôsobom vyrovnať s veľkolepou krásou, ktorá ma neminie. Aj preto som sa rozhodol do Kremľa vstúpiť po krátkej pätnásťminútovke z Červeného námestia dolu doľava cez Kremeľské nábrežie cez impozantnú Borovickú vežu. Veď práve v tejto časti, presne pred 850 rokmi (1156), nariadilo knieža Jurij Dolgorukij, oslavovaný zakladateľ mesta, postaviť
drevenú pevnosť, sídlo moskovského údelného kniežatstva. A potom je to už balzam na dušu, potešenie pre oči, adrenalín pre pumpu srdca... Aj dovtedy viac zamračená obloha akoby pochopila, že by nemala trestať nevinného turistu, aprílová obloha sa trhá ako stenčené plátno obnosenej „rubášky“ a slnečné lúče sa oslepujúco odrážajú od pozlátených veží Blagoveščenského, Archangeľského i Uspenského chrámu, Zvonice Ivana Veľkého, bieleho mramoru „Granovitoj palaty“, ba dokonca aj od patiny na nikdy nepoužitom Cárovi delo a vliezajú aj do pukliny po odpadnutom kúsku z Cára zvon, najväčšom „chlapíkovi“ svojho druhu na svete. Nedalo mi, bol 14. apríl a presne (keď už sme pri tých výročiach) pred 65 rokmi v Tajnovskej aleji tu prvý kozmonaut Jurij Gagarin po triumfálnej jazde mestom zasadil dub Kozmos. Našiel som, označený stále tabuľkou, „navigovaný“ prekvapenou záhradníčkou, ktorá po mojej zisťovacej otázke na chvíľu skamenela. Zrejme sa s podobným „interesom“ už dávno nestretla...
Na Spasskej veži, najväčšej kremeľskej, orloj na štvrť tonových hodinách odbíja celú. A mne záverečnú. Rýchlo von cez Trojickú vežu a Alexandrovskú záhradu, popri Manéžnej ulici a statnej Rožnej zbrojnej veži, v pokluse sa pozdraviac gestom jazdeckej soche maršala Žukova pred Štátnym historickým múzeom. Slabšiu hodinku po typicky veľkomestskom ruchu Tverskej, vpravo hľaď na dôstojného, na koni sediaceho Jurija Dolgorukého, o niečo ďalej snivo do diaľky hľadiaceho Alexandra Sergejeviča Puškina a potom naľavo popri ramenatom Majakovskom na Triumfálnom námestí popri Hoteli Peking do Slovenského domu po „bagáž“ a...
... na Šeremetievo
Nad Šeremetievom visia ťažké vodnaté mraky. Prší, miestami leje. Moskva sa so mnou lúči plačlivo. Na (letecky) blízkom Slovensku už rodáci oslavujú Veľký piatok, v Moskve sa k večeru prechyľuje posledný pracovný deň druhého aprílového týždňa roku 2006. Po všetkých letiskových kontrolách sedím pred „gejtom“ číslo 16 a s rastúcou nostalgiou začínam spomínať. Trebárs na dobromyseľných milicionárov, ktorí mi nezištne radili na preplnených križovatkách, tichý dáždik na starom Arbate v spoločnosti veršujúceho pesničkára Bulata Okudžavu i na havrana z Alexandrovskej záhrady snažiaceho sa ma presvedčiť typicky poeovským spôsobom, že „Nikdy viac!“
Jedno viem isto, veľmi sa mýlil. Určite sa vrátim.

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch
  2. Stravovacie zlozvyky Slovákov. Odborníci radia čomu sa vyvarovať
  3. Nie je to prvýkrát, čo sa Vám bolesť chrbta vrátila?
  4. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie
  5. Očarujúce Cinque Terre a jeho päť svetov
  6. Ľudia v núdzi potrebujú pomoc, nakúpte potraviny aj pre nich
  7. K online predplatnému získate 30€ na nákup v sieti Intersport
  8. ŠFRB:Výstavbu a kúpu nájomných bytov podporujeme reálnymi krokmi
  9. Pracoviská zmenila pandémia. Búšiť do klávesnice môžete aj doma
  10. Bratislavu bude sprevádzať luxus
  1. Nie je to prvýkrát, čo sa Vám bolesť chrbta vrátila?
  2. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  3. Wüstenrot rástol v predaji životného i neživotného poistenia
  4. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  5. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie
  6. Očarujúce Cinque Terre a jeho päť svetov
  7. S deťmi za zdravím do Vysokých Tatier
  8. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  9. Šetrenie energie v domácnosti: Diaľkové meranie pomáha sporiť
  10. Projekt „Zdravé oči už v škôlke“ pomáha zachrániť zrak deťom
  1. Pracoviská zmenila pandémia. Búšiť do klávesnice môžete aj doma 9 427
  2. Stravovacie zlozvyky Slovákov. Odborníci radia čomu sa vyvarovať 8 962
  3. V centre Bratislavy je na predaj 5-izbový apartmán. Takto vyzerá 5 870
  4. Bratovražedná vojna navždy zmenila Ameriku 5 565
  5. Očarujúce Cinque Terre a jeho päť svetov 4 538
  6. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch 4 238
  7. Mäspoma a Kellys Bicycles či Bivio a Minifarma 3 696
  8. Bratislavu bude sprevádzať luxus 3 593
  9. Chceš sa podieľať na tvorbe novín? Pridaj sa k nám 3 469
  10. Z takmer päťsto pláží v Mexiku vyberáme tie najkrajšie 3 180

Blogy SME

  1. Eva Gallova: Nevšimli sme si, že bol Deň starých rodičov
  2. Anton Kovalčík: Ako sa (ne)bojuje za sociálnu spravodlivosť.
  3. Irena Šimuneková: Sedliská - Podčičava
  4. Eduard Gemza: Človek je bytosť bio-psycho-sociálna a aj tvor spoločenský
  5. Irena Šimuneková: Po hradoch - 47. Čičva
  6. Tomáš Vodvářka: Svobodně žít, ale taky svobodně zemřít (polemika)
  7. Michaela Hustá: Herliansky gejzír - (ne)zabudnutá pamiatka?
  8. Miriam Studeničová: Fatálny omyl kresťanstva vo vzťahu ku Kráľovnej Nebies
  1. Roland Vizner: Aký bude Váš dôchodok. Jednoduchý a vcelku presný návod ako ho vypočítať za 3 minúty. 17 225
  2. Tereza Krajčová: Anglický denník: 15. Ak vás anglické zdravotníctvo nezabije, tak aspoň prizabije 8 560
  3. Martin Kugla: Zachráňme Petržalku! 6 924
  4. Pavel Dvořák: Toto sú nepokojné časy 6 141
  5. Karol Labaš: S čím sa Richard Raši verejne nechváli 6 130
  6. Peter Chudý: Pribudnú ďalšie „biele kone“ v policajnej uniforme, prečo vyšetrovateľka Santusová neabsolvovala detektor lži, aké sú dôvody jej konca na inšpekcii? 3 648
  7. Peter Chudý: Norbert Bödör je bezúhonný človek alebo čo mi povedal o svojom príbuznom Tibor Gašpar. 3 471
  8. Monika Nagyova: Luník IX. Myslela som si, že som naň pripravená, ale nebola som. 3 435
  1. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 2: Flow, alebo ako pri práci stratiť pojem o čase
  2. Karolína Farská: Česká predvolebná kampaň vrcholí. Nastavuje trend aj pre tú budúcu na Slovensku
  3. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  4. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  5. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  6. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  7. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
  8. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Ilustračné foto.

V sobotu v Blatnici privítajú Trebostovo. Obidva celky majú v tabuľke prvej triedy rovnaký počet bodov a fanúšikovia si tak môžu vychutnať šláger turčianskej futbalovej jesene.


10 h
Jedinečná divadelná atmosféra Scénickej žatvy v Martine v roku 2019.

Súťaž Turčianske javisko, ktoré organizuje Turčianske kultúrne stredisko v Martine a festival Scénická žatva sa spojili. Diváci zažijú štyri dni nabité kvalitným divadlom. Program sa uskutoční v režime OTP.


16 h
Stolný tenis sa prihlásil o slovo a všetci veria, že súťaže sa dohrajú.

Stolnotenisová sezóna sa rozbehla na všetkých úrovniach.


20 h

Túto tému sme v našom podcaste podrobne rozobrali s odborníkom z Intersportu, Petrom Káczorom.


23 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Nemocnica začala očkovať medzi prvými.


MOJ a 1 ďalší 14. okt

V okresoch Trnava, Hlohovec a Piešťany zaevidovali až 80 percentný nárast počtu prípadov.


20 h

Náhoda zariadila, že práve v čase výročia našli diela umelca, ktoré boli roky nepoznané.


14. okt

Výhody čakajú najmä martinských seniorov. Prvé dopravné karty sa začnú na predajných miestach vydávať už dnes.


Henrieta Paulovičová 14. okt

Blogy SME

  1. Eva Gallova: Nevšimli sme si, že bol Deň starých rodičov
  2. Anton Kovalčík: Ako sa (ne)bojuje za sociálnu spravodlivosť.
  3. Irena Šimuneková: Sedliská - Podčičava
  4. Eduard Gemza: Človek je bytosť bio-psycho-sociálna a aj tvor spoločenský
  5. Irena Šimuneková: Po hradoch - 47. Čičva
  6. Tomáš Vodvářka: Svobodně žít, ale taky svobodně zemřít (polemika)
  7. Michaela Hustá: Herliansky gejzír - (ne)zabudnutá pamiatka?
  8. Miriam Studeničová: Fatálny omyl kresťanstva vo vzťahu ku Kráľovnej Nebies
  1. Roland Vizner: Aký bude Váš dôchodok. Jednoduchý a vcelku presný návod ako ho vypočítať za 3 minúty. 17 225
  2. Tereza Krajčová: Anglický denník: 15. Ak vás anglické zdravotníctvo nezabije, tak aspoň prizabije 8 560
  3. Martin Kugla: Zachráňme Petržalku! 6 924
  4. Pavel Dvořák: Toto sú nepokojné časy 6 141
  5. Karol Labaš: S čím sa Richard Raši verejne nechváli 6 130
  6. Peter Chudý: Pribudnú ďalšie „biele kone“ v policajnej uniforme, prečo vyšetrovateľka Santusová neabsolvovala detektor lži, aké sú dôvody jej konca na inšpekcii? 3 648
  7. Peter Chudý: Norbert Bödör je bezúhonný človek alebo čo mi povedal o svojom príbuznom Tibor Gašpar. 3 471
  8. Monika Nagyova: Luník IX. Myslela som si, že som naň pripravená, ale nebola som. 3 435
  1. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 2: Flow, alebo ako pri práci stratiť pojem o čase
  2. Karolína Farská: Česká predvolebná kampaň vrcholí. Nastavuje trend aj pre tú budúcu na Slovensku
  3. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  4. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  5. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  6. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  7. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
  8. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal

Už ste čítali?