V storakých rozpomienkach zjavovať sa bude

oznámení mal citát z básne Laca Novomeského: „ V storakých rozpomienkach zjavovať sa bude.“ Citát bol vybraný správne. Umelecké dielo Ivana Štubňu zostalo, zjavuje sa a podnetne pôsobí dodnes. Vytvoril ho v martinskom kultúrnom prostredí, inšpirujúco pôsobí na mnohých miestach Slovenska.
Životné osudy umelca-výtvarníka boli pomerne jednoduché. Pochádzal z malej stredoslovenskej dediny. Po základnom vzdelaní v rodnej obci v rokoch 1940 - 1944 absolvoval učiteľskú akadémiu v Banskej Bystrici. Po jej ukončení jeden rok pôsobil ako učiteľ na východnom Slovensku. Záujem o výtvarné umenie ho v roku 1946 priviedol na ďalšie štúdium do Bratislavy. Študoval na oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave u profesorov Jána Mudrocha a Dezidera Millyho. Po štúdiách krátko vykonával činnosť organizačného pracovníka Umeleckej besedy slovenskej v Bratislave a od roku 1951 až do smrti žil, pracoval a tvoril v Martine. Dva roky bol výtvarným redaktorom v Matici slovenskej a rok vo Vydavateľstve Osveta, od roku 1954 pôsobil ako voľný výtvarník. V Martine si založil rodinu – oženil sa s Danicou Izákovou a mali dvoch synov.
V Martine našiel priaznivé kultúrne prostredie. Spoznal sa, stretával sa a spriatelil sa s Martinom Benkom, Ľudovítom Fullom a Alexandrom Bazovským. Inšpirujúco naňho zapôsobil E. Zmeták najmä svojím príklonom k modernému výtvarnému umeniu a odporom proti násilne presadzovanému a dogmaticky chápanému socialistickému realizmu. Ivan Štubňa sa stal stúpencom moderného slovenského grafického prejavu, ktorý reprezentoval Ľudovít Fulla. Mladí nastupujúci výtvarníci – A. Barčík, V. Kompánek, R. Krivoš, M. Laluha, M. Marček, M. Pašteka, P. Tóth, I. Štubňa a i. – utvorili pri Oblastnom stredisku Zväzu slovenských výtvarných umelcov v Martine Skupinu Mikuláša Galandu, ktorá sa stala hlavnou vývojovou iniciatívou slovenského výtvarného umenia šesťdesiatych rokov. Skupina – a v nej aj Štubňa – sa po prvýkrát predstavila na výstave v Žiline v roku 1957 a potom takmer každý rok.
Dielo Ivana Štubňu je širokorozmerné – obsahuje kresbu, maľbu, grafiku i monumentálne práce v architektúre. Svoj výtvarný názor hneď od začiatku tvorby budoval na citlivej realisticky odpozorovanej kresbe. Postupne sa však prepracoval k vyjadreniu, charakteristickému rysu zobrazenému v jadrnej skratke, výrazovom znaku. Jeho umelecký vývoj postupoval v precizovaní a kultivovaní tejto výrazovej formy. Štubňove kresby ukazujú pokojný a rozvážny život slovenského vidieka, vzťah človeka k tradičnému prostrediu. Jeho základnou technikou dlhé roky bol drevorez, ktorý už svojou povahou núti k úspornosti, ku koncentrácii na najpodstatnejšie zložky. Na oslavu dreva vytvoril celé cykly drevorezov a litografií – Pastiersky motív, Hra s drevom, Guľatina, Drevené štruktúry a i. Nimi dokázal, ako silne vnikol do zákona dreva a čo všetko sa ním dá vyjadriť. Hlavným inšpiračným zdrojom Štubňovej grafiky bol vidiek a jeho premeny. Dedina – krajina a ľudia v nej presiakli do všetkých námetov i do mestského prostredia. To však neznamená, že sa tematicky nevyvíjal, zobrazoval aj iné témy. Zobrazovaným krajom bol predovšetkým Turiec – Lipovec, Necpaly, Tomčany, Bystrička – ale aj Orava, Liptov a Heľpa.
Práce Ivana Štubňu nie sú len v obrazárňach, galériách, či u milovníkov výtvarného umenia. Stretávame sa s nimi na verejných budovách nielen v Martine a Turci, ale takmer po celom Slovensku. Monumentálne práce v architektúre, ktoré tvoril od šesťdesiatych rokov minulého storočia – mozaiky, sgrafitá, farebné omietky a i. –, môžeme uvidieť v Martine v Štúrovej štvrti, v obchodoch na Severe, Dome odborov Strojár, v rôznych budovách, v Žiline v Dome odborov i obchodoch, vo Vrútkach, Hornej Štubni, v Nedožeroch, Skalici, Východnej, Prakovciach i Mokradi, Turčianskych Tepliciach i Bojniciach. Jeho diela obdivovali na mnohých výstavách nielen obyvatelia Slovenska, ale aj Viedne, Moskvy, Štokholmu, Frankfurtu nad Mohanom, Lugana, Londýna, Budapešti, Havany, Šalgotariánu, Berlína i Spojených štátov amerických.
Rozsiahle a bohaté je dielo Ivana Štubňu, rozdielne formou – maľba, grafika, práce pre architektúru, drevorez i litografia – tvorí jednotu umeleckej koncepcie. Vyviera z poznania skutočnosti, zaujme svojou pravdivosťou, krásou, všeľudskými ideami. Pre toto všetko si zaslúži pozornosť odbornej i laickej verejnosti. Pri príležitosti nedožitej osemdesiatky umelca výstava jeho prác sa uskutočnila toho roku v Galérii Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach.