Robert to riešil Písmom

Robert Brož vystavuje ocenené Krásne knihy Československa a Slovenska za roky 1971 - 2005
celý svoj tvorivý život venoval a ešte stále venuje knihe. Knihe, ktorá ako fenomén kultúry a zdroj informácií nemôže byť prekonaná, hoci (ako pripomenul na vernisáži jeden z kurátorov výstavy Ivan Kučma) dnes prežíva len
v prítmí našej národnej kultúry.
Robert Brož sa ale za svojím osobnostným a tvorivým podielom v nej môže obzrieť s pocitom dobre odvedenej práce. Nakoniec, dokladajú to mnohé ceny z výstav a súťaží, ktorými je jeho tvorba ozdobená, a tiež obsah výstavy, ktorá je sprístupnená v Turčianskych Tepliciach. Je na nej 80 kníh rozdelených v jednotlivých zložkách – prebal, väzba, ilustrácie… Pochádzajú od konca 60. rokov a žánrovo pokrývajú poéziu, prózu, historické aj fotografické publikácie. Hoci ide len o „zlomok“ tvorby Roberta Broža, lebo za takmer polstoročie upravil bezmála 800 kníh pre slovenské a české vydavateľstvá, navrhol asi 300 plagátov a venoval sa aj ďalším disciplínam užitej grafiky, je to „zlomok“ excelentný – výber toho najlepšieho, čo prešlo sitom prestížnych výstav a ocenení a čo sám autor považoval za potrebné v priereze svojej tvorby verejne prezentovať.
„V knižnom a typografickom dizajne Robert Brož preferoval vždy edíciu, ucelený knižný rad - ten má totiž nielen typografický tvar, ale aj nezameniteľnú tvár. Popritom vie využiť predovšetkým princíp dizajnérskeho citátu, ktorým vnáša autora a jeho ideu do výtvarného riešenia. Najvlastnejší je mu však typografický výskum, ktorý je hlavným programom jeho tvorby. Proste, my – jeho kolegovia z vydavateľstiev - si dobre pamätáme: Robert to spravidla riešil písmom. Typoštúdie – to je Brožova doména, ktorá ho najpríznačnejšie spája s ostatnými dizajnérskymi žánrami. A že sa dnes neraz inšpiruje minimalizmom – to je vari symbolika súčasného sociálno-ekonomického stavu knižnej kultúry u nás.„ Takto charakterizoval tvorbu Roberta Broža Ivan Kučma. A práve tieto črty výstava v Turčianskych Tepliciach rámcuje. V období 1971 - 2005 získal Robert Brož 26 ocenení v súťažiach Najkrajšie knihy ČSSR, resp. Slovenska, v rokoch 1971 a 1982 ceny IBA v Lipsku, roku 2003 sa stal nositeľom Ceny mesta Martin.
Ivan Kučma ešte pripomenul, že autorský rozmach R. Broža bol zviazaný najmä s Tlačiarňami SNP, menovite s jej hlavným závodom Neografia. Osobitne v 70. a 80. rokoch získavala práve značka TSNP spolu s Robertom Brožom najväčšie množstvá cien a diplomov za Najkrajšie knihy Československa a podobné prestížne súťaže, kým z medzinárodných ocenení zasa vysoko hodnotenú cenu Internationale Buchkunst-Ausstellung v Lipsku. V tomto zmysle podali excelentné výkony takí dizajnéri blízki Neografii ako Dušan Šulc, Robert Brož a iné osobnosti, ktoré rozvinuli umeleckú prípravu slovenskej knihy produkovanej už na priemyselnom podklade. I. Kučma pokračuje: „Robert Brož však nezameniteľne pôsobil aj v technologických kontextoch Neografie, ktorá sa vždy tvorivo zmocnila všetkých techník tlače až po hranice virtuozity: popri klasickej kníhtlači a v ofsete podanom na kriedovom papieri kulminovala v 60. a 70. rokoch v tejto tlačiarni špecificky neografická škola hĺbkotlače… Roku 1971 vyšlo z tejto tlačiarne ako produktový epilóg jednej technologickej epochy posledné, 8. vydanie Slovenska vo fotografii Karola Plicku, tradičný reprezentant hĺbkotlačovej školy Neografie. Avšak práve pokračujúca spolupráca s veľkým Čechom Plickom, ktorého možno nazvať Slovákom honoris causa, povzniesla Roberta Broža do výšok náročného umenia obrazových publikácií.“ Časť z nich nájdeme i na aktuálnej výstave, ktorú okrem I. Kučmu, kurátorsky pripravil aj Ján Vlček.