rávali v sučianskom kostole a prvé cédečko čaká už len na svoj prvý krst a predaj. Vlastné cédečko je ďalším hudobným nosičom v zbierke súboru. Ešte v osemdesiatych rokoch spolu s niekoľkými súbormi z Turca nahrali LP platňu tunajších ľudových piesní v štúdiu Slovenského rozhlasu v Banskej Bystrici. Spevákov (nielen) z Hradešnice teda poznajú na celom Slovensku. Súbor však nepatrí medzi najstaršie. Vznikol v roku 1983. Širšej verejnosti sa predstavil o rok neskôr, keď sa päť mužov zo Sklabine vybralo do Blatnice na okresné oslavy SNP a Medzinárodný družstevný deň. Nacvičili program Ľudové slávnosti – zvyky na dedine pri robotách na poli a mnohí sa i čudovali, kde vzala Sklabiňa takých spevákov. Veď kostol vtedy dedina nemala... Postupne sa ich rady rozširovali. Sprvu chodili muži na vystúpenia so speváčkami zo Slovenského Pravna, neskôr sa pridali aj domáce. Sklabinčaniek s chuťou spievať však v dedine doposiaľ veľa nie je. A ani mladších. Súbor má 14 členov a pozostáva výlučne z miestnych dôchodcov, ktorých od začiatku vedie Monika Barabášová, bývalá pracovníčka SNM v Martine, v súčasnosti učiteľka. Súbor nacvičuje nielen piesňové pásma, ale aj scénky. S nimi sa predstavujú v Detve, vo Východnej, v Martine a Blatnici na folklórnych slávnostiach, matičných slávnostiach, v skanzene. V Múzeu slovenskej dediny sa zvyknú vrátiť do čias mlátenia obilia, tlačenia kapusty... Súbor fungoval tiež pod vedením Viliama Grusku, známeho scénografa a režiséra a vysokoškolského profesora Martina Kleina, s ktorým sa súbor zúčastnil aj niekoľkých súťaží. Domov nechodili naprázdno. Zatiaľ si z nich priniesli jedno prvé a druhé miesto.